Malachov chce propagovať archeologickú lokalitu - Hrádok
Občianske združenie Malachovská dolina chce vybudovať náučný chodník na staroveké hradisko nad Banskou Bystricou. To je dobre známe odbornej, menej už laickej verejnosti.
MALACHOV. Po jarnom otvorení troch náučných chodníkov – banského, prírodovedného a rekreačného chce občianske združenie Malachovská dolina pokračovať spolu s ďalšími partnermi v propagovaní histórie tejto banskej obce. V stredoveku sa Malachov preslávil ťažbou ortuti a tunajšie ortuťové bane boli najväčšími v Európe.
V súčasnosti majú v pláne vybudovať trojkilometrový náučný chodník na staroveké hradisko nad Banskou Bystricou. Vladimír Druga z občianskeho združenia Malachovská dolina konštatoval, že s projektom sa uchádzajú o grant z programu Zlepšime SPPoločne Slovensko. „Zaujímavosťou je, že samotné hradisko je dobre známe medzi archeológmi, turisti však o ňom vedia iba veľmi málo,“ doplnil Druga.
Súčasťou náučného chodníka bude nielen samotná lokalita Hrádku, ale aj prezentácia ľudovej architektúry obce, miestneho múzea tradičného bývania, zvykov a historických zaujímavostí Malachova. Ak chcete zaujímavý projekt podporiť, hlasovať zaň môžete na webovej stránke www.sppolocne.sk.
Pozoruhodná história
Hoci Malachovská dolina je známa predovšetkým stredovekou ťažbou ortuti, jej história je omnoho staršia.
Podľa odborníkov má napríklad osídľovanie Hrádku históriu staršiu ako 4500 rokov. Dôvodmi, prečo sa tu ľudia usídlili, boli výhodná poloha a blízkosť dôležitých surovín.
Archeológ Martin Kvietok zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici povedal, že skúmaniu tejto archeologickej lokality sa odborníci venujú už viac ako sto rokov: „Medzi prvými robil výskumy na Hrádku J.Petrikovich na začiatku 20.storočia. Ako posledný sa výskumom zaoberal začiatkom 90. rokov Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre,“ dodal.
Kontrolovali vstup do doliny
Kopec Hrádok sa vypína nad pravým brehom Malachovského potoka a je umiestnený na mieste, z ktorého bolo možné kontrolovať vstup do doliny od Zvolenskej kotliny. Zatiaľ sú nejasnosti okolo toho, prečo bolo nutné vstup do doliny strážiť. „V minulosti sa archeológovia domnievali, že tadiaľto viedla cesta od Hrona cez Kremnické vrchy. Aj to môže byť pravda, no moje posledné objavy spoločne s geológom Štefanom Ferencom poukazujú na to, že v doline sa vyskytujú aj väčšie ložiská železa,“ hovorí archeológ.
Práve tu môže byť podľa neho ukryté jadro veci. Na Hrádku sú totiž doklady prítomnosti Keltov (3. stor. pred Kr. - 1. stor. po Kr.) v podobe púchovskej kultúry, ako aj Germánov z obdobia sťahovania národov (4-5. storočie po Kr.). Obidve etniká sa zaoberali veľmi výrazne aj spracovaním železa. Doklady o tom sú v podobe železných nástrojov, či železnej trosky.
Chránili si železnú rudu
„Je teda pravdepodobné že v Malachovskej doline sa v praveku ťažilo a spracovávalo železo. Železo bolo v dávnych dobách strategickou surovinou a preto ten, kto vlastnil jeho zdroje, tieto aj náležite chránil. To je podľa všetkého dôvod pre situovanie Hrádku v ústí Malachovskej doliny,“ hovorí Martin Kvietok.
Až do doby kamennej
Dávno pred tým, než sa na Hrádku usadili Kelti, tu sídlili ľudia už v neskorej dobe kamennej (2800-2500 pred Kr.). Išlo zrejme o ľud badenskej kultúry. Tí však hľadali niečo iné.
V blízkosti Hrádku sa totiž nachádza lokalita Kremenia. „Je to významný zdroj kamennej suroviny - silicitov, ktorá bola využívaná v dobe kamennej na výrobu štiepaných nástrojov. A práve štiepané nástroje z miestnej suroviny ako aj keramika badenskej kultúry boli na Hrádku objavené,“ doplnil Martin Kvietok.
Čítajte viac: https://bystrica.sme.sk/c/6490230/malachov-chce-propagovat-archeologicku-lokalitu-hradok.html#ixzz24fBBr9hF