História školstva v Malachove

27.04.2017 13:03

 

     Vznik školy

     Prvé správy o školstve a vzdelávaní v Malachove možno datovať najneskôr do prvej polovice 19. storočia. Formujúca sa škola mala výrazný konfesionálny charakter, pod ktorý sa podpísal evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani a jeho fília v Malachove. Už v roku 1849 vystupuje ako učiteľ v Malachove Ján Kubanček pôvodom zo Spišskej Soboty.[1] Ján Kubanček, povolaním krajčír bol prvým známym pomocným učiteľom v Malachove, ktorý vyučoval deti do roku 1858. Na podnet Andreja Braxatorisa-Sládkoviča, vtedajšieho evanjelického farára v Radvani, musel viesť zoznam všetkých detí, ktoré majú chodiť do školy. Sládkovičovým odhodlaním bolo poskytnúť základné školské vzdelanie každému mladému človeku v jeho farnosti. Z matriky pokrstených vypracovával menné zoznamy žijúcich detí v jednotlivých filiálnych obciach, ktoré boli školopovinné. Od učiteľa potom vyžadoval, aby dôkladne viedol záznamy o tom, či školopovinné deti z obce navštevujú školu alebo nie, aké majú správanie, ako sa učia, kto sú jeho rodičia prípadne opatrovníci. Záporný postoj k vzdelávaniu a nechuť navštevovať školu riešil osobne s rodičmi detí.[2] V Malachove v roku 1849 sa zapojilo do základného vzdelávania 12 detí evanjelickej konfesie vo veku od 7 do 11 rokov. Ako vyplýva zo zápisnice správanie (mravy) detí bolo dobré a väčšina sa učila prostredne.[3] V rokoch 1845 až 1851 sa v Malachove narodilo 75 evanjelických detí, z toho 33 malo predpoklady navštevovať školu. Reálne však chodilo do školy len 24 detí.[4] Návšteva školy kolísala aj v nasledujúcom období, kedy v roku 1855 v Malachove z 35 evanjelických detí mohlo a malo navštevovať školu 14 detí vo veku od 6 do 12 rokov, avšak skutočne nechodilo do školy ani jedno dieťa. Prakticky totožná situácia bola aj v Dolných Pršanoch, tam tiež nenavštevovalo školu ani jedno dieťa z desiatich, od ktorých sa to očakávalo.[5] Situácia nebola  priaznivá, pretože význam vzdelávania ostával medzi obyvateľmi nepochopený. Andrej Braxatoris Sládkovič viackrát naliehal na richtárske úrady oboch obcí aby v tomto smere konali, inak bol pripravený nedbanlivosť rodičov riešiť prostredníctvom stoličného úradu.[6] Návštevnosť školy bola vždy najnižšia na jar a v lete, kedy mnohé deti museli vtedy pomáhať svojim rodičom pri vedení hospodárstva. Výučba dosiaľ prebiehala v dome učiteľa Jána Kubančeka, ktorému rodičia školopovinných detí za to platili. Táto výučba mnohým prospela v tom, že v budúcnosti boli volení za richtárov, prísažných a iných obecných predstaviteľov.

Dosiaľ najstaršie doložený učiteľ v Malachove Ján Kubanček na listine z roku 1849

 

     V druhej polovici 19. storočia bolo uhorské školstvo zamerané na rozširovanie siete škôl, budovanie nových školských budov, zlepšovanie ich materiálnej výbavy, skvalitňovanie školskej výučby a zvyšovanie starostlivosti o hygienu. Túto modernizáciu zabezpečoval samotný štát alebo jednotlivé cirkvi. Vyučovací proces v Malachove sa aj v tomto období naďalej vyvíjal pod patronátom evanjelickej a. v. cirkvi. Základy evanjelickej a. v. školy ako vzdelávacej inštitúcie v Malachove boli položené v roku 1858 avšak už v roku 1857 sa datujú prvé návrhy na zriadenie školy, pod ktoré sa podpísali významné osobnosti a to najmä radvanský zborový farár ev. a. v. cirkvi Andrej Braxatoris-Sládkovič, ďalej Ján Fux, dekan a evanjelický farár v Slovenskej Ľupči a barón František Radvanský, poddozorca evanjelickej a. v. cirkvi. Významnou mierou k tomu prispel aj Ľudovít Haliarsky, školský správca a lesný strážca v Ortútoch. Návrh na zriadenie dvoch samostatných  škôl, jednej v Horných Pršanoch a druhej pre potreby Malachova a Dolných Pršian s umiestnením v Malachove, schválilo spoločné zhromaždenie evanjelického obyvateľstva týchto troch obcí dňa 09. mája 1858. Prakticky ihneď bola v priestoroch predošlej obecnej pastierne zriadená škola, kde vyučovanie začalo už v letných a jesenných mesiacoch. Andrej Braxatoris-Sládkovič túto školu vysvätil a odovzdal do užívania dňa 31. októbra 1858 a oficiálna výučba sa začala 02. novembra.[7] Do učiteľského úradu bol vymenovaný radvanský rodák Michal Kollár, ktorého potom vystriedalo viacero ďalších učiteľov.

     Učiteľ bol nielen dušou dedinskej školy, ale aj významnou a váženou osobou v obci. Do funkcie býval volený cirkevným zborom, ktorý schválil aj jeho vokátor (povolávací dekrét). Išlo o listinu, v ktorej boli vymedzené práva a povinnosti oboch strán. Podľa vokátora z roku 1860[8] bol malachovský cirkevný učiteľ povinný poskytnúť deťom základy vzdelania, vo forme čítania, písania a počítania. Ďalej tiež v katechizme, náboženských piesňach a modlitbách. Vokátor ho tiež zaviazal zvoniť ráno, na poludnie, večer a na pohreboch. Za výkon svojej funkcie poberal štvrťročne plat v sume 15 zlatých.[9] Druhú polovicu jeho príjmov tvorili poplatky za vyučovanie od rodičov jednotlivých detí v sume 50 grajciarov[10] za školský polrok a 15 grajciarov za zápis dieťaťa, ktoré prvý krát nastúpilo do školy. Ďalej dostával poplatky za štólu[11], za napísanie úradnej listiny, za spievanie kolied a náboženských piesní na Vianoce a Veľkú noc, za zvonenie počas dňa (ročne 4 zlaté), za zvonenie na pohreboch (za jeden pulz 10 grajciarov). K dispozícii mal byt v budove školy a malé pole so záhradou, na ktorých si mohol dopestovať zeleninu a ovocie. Obyvatelia obce sa zaviazali, že každoročne tieto ostredky obrobia a do októbra na vlastné náklady narúbu a navozia drevo pre potreby školy. Učiteľ tiež dostával od každého manželského páru štvrť bratislavskej merice očistenej raže.

 

     Škola v druhej polovici 19. storočia

     Školský zákon z roku 1868[12] zohral výraznú úlohu vo vývoji školstva. Ten stanovil štruktúru škôl, cieľ, obsah výchovy a vyučovania a tiež povinnú školskú dochádzku detí. Škola v Malachove poskytovala deťom v tomto období elementárne vzdelanie. Bola určená pre deti od 6 do 12 rokov a potom po skončení šesťročnej povinnej školskej dochádzky povinne navštevovali všetci žiaci opakovaciu školu do 15. roku svojho života. Povinné predmety boli vierouka a mravouka, písanie a čítanie, počtovanie z hlavy a s číslicami, gramatika, cvičenie reči a umu, krajský a všeobecný zemepis a dejepis, prírodopis, spev a telocvik. Vyučovacím jazykom mohol byť materinský jazyk, ale ďalšie zákony tento princíp výrazne pozmenili. Školský rok na evanjelickej škole v Malachove sa začínal 1. septembra zápisom a slávnostným otvorením na bohoslužbách v kostole v Radvani a potom v triede. Výučba sa začala až o jeden alebo dva týždne neskôr. Školský rok sa končil v polovici júna skúškou (exámenom). Vyučovanie sa otváralo každý deň spevom a modlitbou. Počet vyučovacích hodín bol týždenne 20 až 25.[13] Žiaci chodili do školy utorok až sobotu, v nedeľu a pondelok bolo voľno.

     Podporiť návštevu malachovskej školy mala za úlohu základina Mumáčika školských sirôt. Išlo o spolok, ktorý sa po radvanskom vzore zriadil aj v Malachove a mal slúžiť pre siroty a tie deti, ktorých rodičia pre chudobu nemohli platiť školský poplatok. O jeho vznik sa zaslúžil v roku 1862 školský dozorca Ľudovít Haliarsky v spolupráci s Andrejom Sládkovičom. Zdrojom príjmov tejto finančnej základiny bol ročný príspevok 2 zlaté z obecnej pokladne, rôzne verejné zbierky a dobročinnosti. Cieľom bolo finančne pomáhať sirotám a deťom ničoho nemajúcich rodičov prispievať peniazmi na miestnu školu a učiteľa, ale aj na školské pomôcky a zimné oblečenie.[14]

     Poloha najstaršej školskej budovy v Malachove nie je známa, vieme len, že bola drevená.[15] Jej kapacita už po desiatich rokoch od svojho založenia nepostačovala a došlo k jej čiastočnej prestavbe.  Populačný rast, ale aj skutočnosť, že školu navštevovala časť detí z miestnych rímsko-katolíckych rodín prinútil evanjelický cirkevný zbor k rozhodnutiu postaviť novú a priestrannejšiu budovu školy. Prípravné činnosti začali v októbri roku 1881, kedy komisia pod vedením hlavného slúžneho Imricha Lazaroviča po preskúmaní pôvodnej budovy školy potvrdila, že je nevyhovujúca pre ďalšie vzdelávanie a nariadila aby kapacita novej budovy bola najmenej pre 70 detí. Zároveň boli vybraté v Malachove vhodné pozemky pre novostavbu. Na začiatku nasledujúceho roka sa ustálil stavebný výbor pod správou Banskobystrického slúžnovského úradu a cirkevnej vrchnosti. Hlavný slúžny v okolitých obciach inicioval zbierku milodarov a vyzval predstavenstvá a obyvateľov oslovených obcí aby v čo možno najväčšej miere finančne prispeli na stavbu novej školy v Malachove. Každá z oslovených tridsiatich šiestich obcí finančne podporila výstavbu školy: Radvaň 29 zl. a 20 gr., Iliaš 44 gr., Poniky 9 zl. a 45 gr., Kráľová 9 zl. a 60 gr., Skubín 5 zl. a 90 gr., Selce 3 zl. a 32 gr., Rakytovce 1 zl. a 30 gr., Čerín 3 zl., Horné Pršany 3 zl. a 20 gr., Bečov 2 zl. a 34 gr., Horná Mičiná 5 zl., Dolná Mičiná 3 zl. a 6 gr., Kremnička 3 zl. a 70 gr., Podlavice 5 zl. a 19 gr., Tajov 1 zl., Sásová 1 zl., Jabríková 2 zl. 21 gr., Slovenská Ľupča 20 zl., Riečka 5 zl. 35 gr., Hronsek 2 zl. a 72 gr., Vlkanová 1 zl. a 50 gr., Moštenica 1 zl. a 80 gr., Sampor 1 zl., Veľká Lúka 3 zl. a 17 gr., Harmanec 2 zl. a 80 r., Uľanka 3 zl. 65 gr., Kostiviarska 1 zl. a 20 gr., Senica 1 zl. a 66 gr., Nemce 2 zl. a 77 gr., Majer 2 zl. a 39 gr., Sielnica 2 zl. a 40 gr., Badín 6 zl. a 41 gr., Priechod 1 zl. a 63 gr., Podkonice 3 zl. a 38 gr., Šalková 2 zl., Kynceľová 2 zl., Jakub 2 zl. a 56 gr. Verejná zbierka prebehla aj medzi miestnymi cirkevníkmi, ktorá priniesla v Malachove 9 zl. a 86 gr. a v Dolných Pršanoch 8 zl. a 60 gr. Na účely milodarov bola zriadená suplikantská knižka, do ktorej sa zapisovali príspevky od ďalších jednotlivcov. Najväčším prispievateľov bol jeden z najbohatších a najváženejších banskobystrických mešťanov Teofil Štadler. Tento významný banskobystrický cirkevný a mestský mecenáš poslal na stavbu malachovskej školy sumu 25 zlatých. Karol Radvanský tiež prispel svojim podielom, keď daroval pozemok záhrady pre potreby miestnej školy. Rozloha tohto pozemku však nepostačovala a preto bol predložený návrh na odkúpenie pozemkov Štefana Žabku a Ondreja Hatalčíka v susedstve. Časť financií sa mala získať odpredajom starej školskej budovy okrem maštale, ktorá mala byť prenesená k novej stavbe. Vo verejnej dražbe 14. augusta 1882 bola stará budova so záhradkou a jedným malým chlievikom predaná Anne Kapustovej. Predajom získal evanjelický cirkevný zbor 325 zlatých. Menšia časť stavebného materiálu bola nadobudnutá darom, z mestečka Poniky to bolo stavebné drevo a šindle, zo Sásovej 200 ks tehál, od Ondreja Radvanského drevo na väzbu strechy, atď.[16]                

Teofil Štadler (v zozname dobrodincov) prispel v roku 1882 sumou 25 zlatých na stavbu novej budovy evanjelickej a. v. školy v Malachove.

 

     Stavebnými prácami novej budovy školy boli poverení Juraj Risz murársky majster zo Sásovej a Ján Kapusta tesársky majster z Dolných Pršian, ktorým boli za odvedenú prácu vyplatené finančné odmeny v sume 330 a 230 zlatých. Práce na stavbe začali 23. mája 1882 a vďaka veľkému úsiliu, šikovnosti a bezplatnej fyzickej práci obyvateľov Malachova a Dolných Pršian bola hrubá stavba dokončená do konca kalendárneho roka. K úplnému ukončeniu stavby a posväteniu školy radvanským evanjelickým farárom Jozefom Hodžom došlo v roku 1884. Budova školy bola postavená z kameňa a tehál a strecha bola prekrytá šindľom. Okrem priestrannej učebne sa v budove nachádzal aj dvojizbový byt pre učiteľa s kuchyňou a jednou komorou. Keď sa táto budova školy stavala, viedla popri nej vicinálna (vedľajšia) cesta. Neskoršie sa cesta stavala bližšie k potoku a tak škola ostala naboku, pod záhumním v záhradách. Táto školská budova napriek viacerým neskorším opravám a rekonštrukciám stojí v obci až do súčasnosti a slúži ako Evanjelický zborový dom. 

     V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia sa v evanjelickej a. v. škole v Malachove vystriedalo niekoľko učiteľov. Do roku 1858 tu učil najskôr už spomínaní Ján Kubanček a potom Michal Kollár. V roku 1860 prišiel do obce po dvojročnom pôsobení v škole v Horných Pršanoch Ondrej Kalausz, narodený v roku 1830 vo Zvolene, povolaním krajčír, ktorý zastával v obci aj pozíciu notára. Patril k najdlhšie pôsobiacim učiteľom v Malachove, učil tu 21 rokov až do svojej smrti v roku 1881. Potom bol do učiteľského úradu uvedený Ján Zvada, rodák z Banskej Bystrice. Ten vyučoval len krátko, pretože od roku 1882 pôsobil v Malachove ako učiteľ Ján Nemann narodený roku 1846 v Novom Meste nad Váhom. S rodičmi sa presťahoval do Banskej Štiavnice, kde absolvoval gymnaziálne vzdelávanie, následne pôsobil ako učiteľ v Môlči. Keď v roku 1878 získal učiteľský diplom v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, bol zvolený za učiteľa v Čepčíne. Odtiaľ po dva a pol ročnom pôsobení prišiel do Malachova a od 1. októbra 1884 začal učiť v Sampore.[17] Ján Nemann bol jeden z troch bratov učiteľov, ktorí založili viacgeneračnú učiteľskú dynastiu Nemannovcov, pôsobiacu v okolí Banskej Bystrice. Po ňom sa od školského roku 1884 stal učiteľom opäť Ján Zvada, ktorý musel z nariadenia seniora absolvovať učiteľský maďarský kurz v Lučenci.[18] Ján Zvada, povolaním obuvník, učil v Malachove do konca roku 1898, pretože bol od 1. januára 1899 vymenovaný za učiteľa v Sampore.[19] Niekoľko mesiacov neobsadený post učiteľa suploval podpredseda Malachovskej školskej stolice Juraj Strelec Strovička, kým nebol vymenovaný nový učiteľ. Stal sa ním rodák z Radvane Ján Piško (nar. 1866) pôvodne vyučený hrebenárstvu. Ako učiteľ pôsobil od roku 1893 v obci Breziny, odkiaľ odišiel do Rakše v Turci a neskôr do Malachova. Pre jeho nedostatočnú úroveň vyučovania v maďarskom jazyku nariadil senior Gustáv Švehla, v apríli roku 1904, školskej stolici v Malachove, aby sa postarala o diplomovaného učiteľa.[20] Jána Piška teda nahradil Gustáv Slivka, ktorého radvanský evanjelický farár Jozef Hodža uviedol 6. novembra 1904 v Malachove do úradu štátneho učiteľa s certifikátom. Gustáv Slivka sa narodil 22. októbra 1883 v rodine mlynára v Radvani, kde navštevoval ľudovú školu, neskôr nižšie gymnázium v Banskej Bystrici a potom učiteľský ústav na prípravu učiteľov ľudových škôl (preparandium) v Lučenci. Ako čerstvý absolvent tohto seminára sa stal učiteľom v Malachove, odkiaľ 1. decembra 1905 prešiel do obce Hájniky,[21]  kde sa v roku 1907 oženil s Irenou Majerovou.[22]  Gustáv Slivka zomrel v mladom veku (38 rokov) v roku 1922 v Hájnikoch. Nasledujúcim učiteľom pôsobiacim v Malachove bol od roku 1906 Július Gosztonyi. Tento ľubietovský rodák sa narodil dňa 4. augusta 1878 v rodine učiteľa Ľudovíta Gosztonyiho a Karolíny Javorovej, dcéry očovského farára Ondreja Javora. Po štúdiách prišiel  v roku 1899 za učiteľa do Povrazníka, odtiaľ do Forbergu[23] na Spiši, neskôr na Veľkú Ves v Novohrade a stade na dva roky do Malachova. Na miestnej evanjelickej a. v. škole pôsobil do októbra 1908, kedy smeroval do školy v Brezinách. Medzi jeho ďalšie učiteľské pôsobiská patrili Belá-Dulice, Bánhegyes, Martin, Kalinka a Csömör. Július Gosztonyi mal nevlastnú sestru, rovnako povolaním učieľku, Klementínu, ktorej matka bola Klementína Pepichová, dcéra ľubietovského evanjelického farára Mikuláša Pepicha.[24] O dobrých vzťahoch medzi evanjelickou inteligenciou svedčia aj jeho styky s učiteľom a hudobným skladateľom Viliamom Figušom-Bystrým (1875-1937), ktorý sa v januári 1907 vrátil po trojročnom pôsobení v obci Padina v srbskej Vojvodine (v Dolnej zemi) do rodnej Banskej Bystrice. Už v marci 1907 si vo svojom denníku napísal, že ich bol doma navštíviť Július Gosztonyi, ktorý učí v Malachove.[25] Už o mesiac, 11. apríla, Figuša navštívili Július Gosztonyi a Ján Martiš, kaplán z Ľubietovej. Gosztonyiho bol skladateľ odprevadiť do Malachova a cestou domov navštívil Hodžovcov v Radvani.[26] Zaujímavým doplnením obrazu o živote malachovskej školy v tomto období je ďalší Figušov zápis v denníku. 26. mája 1907 popoludní sa vybral s manželkou Ilonkou na prechádzku, pričom zašli až do Malachova, do obce, ktorá ...“leží v peknej romantickej doline. Malachov je opravdová hornozemská dedina, neusporiadaná, ale v záhradách je plno ovocných stromov. Vyhľadali sme školu, kde učí Gosztonyi Gyula, - práve sa tam konala detská slávnosť a zábava z príležitosti zakončenia školského roka. Pohostili nás a pobavili sme sa aj my. Bola to príjemná nedeľa, aké som na Dolnej zemi neprežíval.“[27] Júliusa Gosztonyiho od roku 1908 vystriedal Vojtech Nemann na ďalšie štyri roky. Vojtech Nemann sa narodil roku 1886 v Sampore a jeho otcom bol Ján Nemann, pôsobiaci už v minulosti v Malachove. Od 1. januára 1913 bol zvolený za učiteľa v Jakube, kde pôsobil do leta 1914, pretože s vypuknutím vojny narukoval k vojsku.[28] Po odchode Vojtecha Nemanna z Malachova obsadil v roku 1913 učiteľský post Ľudovít Simon narodený v obci Iharos v Šomoďskej župe. Ľudovít Simon a Elena Haásová vyučovali v Malachove počas ťažkých rokov 1. svetovej vojny.

Učiteľ Gustáv Slivka pôsobil v Malachove v rokoch 1904-1906

 

     Podľa zápisnice školského výboru poberal v roku 1899 miestny učiteľ plat 350 zlatých a za plnenie ďalších úloh mal mnohé výhody. Inventár školy pozostával z drevených lavíc a stoličiek, troch čiernych tabúľ, dvoch guličkových počítadiel, dvadsiatich štyroch kalamárov, dvanástich kníh (1 Spevník, 2 Nové zákony, 1 Postila[19], 1 Školník, 1 Čítanka, 2 Katechizmy, 1 Biblická história, 1 Malá mluvnica, 1 Pravopis jazyka slovenského, 1 Malý účtovník), jedného glóbusu, dvoch máp Zvolenskej stolice, šestnástich prírodopisných obrazov, dvadsiatich čítacích tabúľ, štyroch protokolov (z rokov 1848, 1860, 1867) a z jednej školskej matriky od školského roku 1881/82. Tento zoznam predmetov patriacich škole vyhotovil 10. januára 1899 učiteľ Ján Zvada pri jeho odchode z Malachova.[20] Zachované účtovné listiny zo školského roku 1905/1906 umožňujú spoznať hospodárenie malachovskej školy na začiatku 20. storočia. Jej príjmy pozostávali z príspevku obce a štátu. Výdavky išli predovšetkým na plat učiteľa (750,- korún), na údržbu školy a na drevo na kúrenie. Škola hospodárila s príjmom 886 korún a 29 halierov a s rovnakou sumou výdavkov. V školskom roku 1905/1906 navštevovalo evanjelickú a. v. školu v Malachove 80 detí (43 chlapcov, 37 dievčat). Z tohto počtu bolo 12 detí rímsko-katolíckej konfesie.[21]  

     V roku 1895 bolo prijaté nariadenie, podľa ktorého sa na všetkých slovenských školách muselo učiť po maďarsky. Keďže malachovské deti tomuto jazyku nerozumeli, ostala slovenčina pomocným vyučovacím jazykom. Školu aj naďalej spravovala evanjelická a. v. cirkev, ale štát mal už nad ňou dozor. Všetky školské záležitosti riadila školská stolica, ktorej členovia boli volení z vážených občanov Malachova, ako napríklad richtár, notár, učiteľ, atď. Malachovská školská stolica sa prvýkrát spomína v archívnych prameňoch v roku 1882. Na jej čele stál radvanský evanjelický farár.[22] Stolica sa starala o údržbu školskej budovy a byt učiteľa. Vo voľbách vyberala učiteľa a správcu školy, stanovovala učiteľský plat a dozerala, aby obyvatelia odovzdávali učiteľovi naturálnu čiastku jeho platu vo forme obilia, dreva a podobných produktov z vlastnej produkcie. V roku 1891 bol predsedom školskej stolice radvanský evanjelický farár Jozef Hodža, podpredsedom Juraj Strelec, zapisovateľom bol miestny učiteľ Ján Zvada, kurátor Ján Chovan, prísediacimi členmi boli Ján Kapusta, Ján Kártik, Pavol Kubiš, Ján Krnáč, Juraj Krnáč, Ondrej Haring a Juraj Solivajs.[23]

 

     Vývoj školy v rokoch 1918-1945

     V novovzniknutej Československej republike sa ocitla malachovská škola v nových podmienkach budovania slovenského školstva. V súlade s novoprijatými zákonmi mohli v systéme národného školstva jestvovať nielen štátne, ale aj naďalej neštátne školy. Zriaďovateľmi neštátnych škôl mohli byť obec, cirkev alebo súkromný subjekt. Najrozšírenejším typom škôl boli ľudové školy, ktoré predstavovali nižší stupeň národného školstva a delili sa ďalej na štátne, obecné, cirkevné a súkromné. Školstvo v celej republike upravil Malý školský zákon vydaný v roku 1922, ktorý zaviedol povinnú osemročnú školskú dochádzku pre deti od šiestich rokov. Tento zákon ďalej zredukoval maximálny počet žiakov v triedach z 80 na 60 a tiež zrevidoval a rozšíril vyučovacie predmety. Zmenili sa aj zásady pre obsadzovanie učiteľských miest vzhľadom na nedostatok slovenských učiteľov ľudových škôl.[24]

     Na uvoľnené miesto učiteľa evanjelickej a. v. školy v Malachove po odchode Eleny Haásovej bol 24. februára 1918 zvolený diplomovaný učiteľ Miloš Meško. Miloš Emil Meško sa narodil 4. októbra 1896 vo Vyšnom Kubíne. Jeho rodičia Matej a Žofia boli roľníci. Ľudovú a meštiansku školu vychodil v Dolnom Kubíne v rokoch 1902-1911. Potom navštevoval učiteľský ústav v Prešove. Neskôr, v roku 1915, narukoval k vojsku do Trenčína, kde však ochorel na pľúcny katar a pre srdcovú vadu bol z vojenskej služby 25. augusta 1915 prepustený. Obdobie vojnových rokov bol doma pri ovdovelej matke ako pomocník v hospodárstve. Od februára 1918 pôsobil ako učiteľ v Malachove až do 31. augusta 1927, kedy bol vymenovaný referátom ministerstva školstva v Bratislave na štátnu ľudovú školu v Dolnej Mičinej, kam sa hneď presťahoval. V novom pôsobisku sa oženil s Máriou Turňovou z Vyšného Kubína.[25] Počas účinkovania v Malachove sa učiteľ Miloš Meško zaslúžil o založenie Vzdelávacieho a čítacieho spolku, ktorého stanovy schválilo Ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko dňa 17. marca 1925. Tento spolok mal vo svojich začiatkoch 26 členov a bol umiestnený v úradnej miestnosti Potravného družstva, ktorého predsedom bol rovnako miestny evanjelický učiteľ. Miloš Meško, okrem toho, že bol veľmi dobrý pedagóg, sa všemožne staral o zveľadenie Malachova po stránke hospodárskej i kultúrnej a jeho práca bude vždy v historickej pamäti obce hodnotne ocenená. Činnosť Vzdelávacieho a čítacieho spolku neskôr poklesla a spolok zanikol, pretože sa po odchode Miloša Meška nenašiel človek, ktorý by ho i naďalej úspešne viedol a zveľaďoval.[26]

Učiteľ M. E. Meško uprostred žiakov evanjelickej a. v. školy približne v rokoch 1921-1922

 

     V nasledujúcich rokoch pôsobilo v evanjelickej a. v. ľudovej škole v Malachove niekoľko učiteľov a učiteliek: Ján Piško, Elena Slopovská, Anna Bušovská a Ľudevít Argay. Najväčšiu pozornosť si však zasluhuje Peter Pavol Tomčány, ktorého konvent evanjelického a. v. zboru v Malachove dňa 19. augusta 1934 zvolil za učiteľa a správcu evanjelickej ľudovej školy. Peter Pavol Tomčány sa narodil v Martine dňa 23. februára 1912. V rokoch 1919-1923 sa vzdelával v ľudovej škole v Modre a v rokoch 1923-1927 v meštianskej škole v Martine. Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1927-1931 na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Tu zložil dňa 16. júna 1931 skúšku učiteľskej dospelosti s vyznamenaním. Po absolvovaní učiteľského ústavu bol ustanovený od 1. septembra 1931 za dočasného učiteľa evanjelickej ľudovej školy v Podhradí (okres Martin), odkiaľ sa v roku 1934 presunul do Malachova. Dňa 15. novembra 1933 nadobudol v Banskej Bystrici vysvedčenie učiteľskej spôsobilosti vyučovať evanjelické a. v. náboženstvo. V lete roku 1934 sa oženil.[27] Peter Pavol Tomčány pôsobil v Malachove až do roku 1947.   

Karneval žiakov na evanjelickej a.v. ľudovej škole v Malachove - 20-te roky.

 

     V období Československej republiky 1918-1938 bola škola v Malachove aj naďalej organizovaná na konfesionálnom základe. Pokračovala v činnosti a nadväzovala na pôvodnú evanjelickú a. v. školu len zmenila svoj názov na Evanjelickú a. v. ľudovú školu v Malachove, sídliacu v budove postavenej v roku 1882. Jednotriedna škola sa však v nových pomeroch medzivojnového obdobia stávala pritesnou a nevyhovujúcou. Pre nedostatočný priestor už vyžadovala prístavbu alebo stavbu celkom novej budovy. V školskom roku 1923/1924 boli zrealizované len nutné opravy strechy a interiéru školy. Pristavili sa tiež ploty a bočné staviská. Počet žiactva evanjelickej a. v. ľudovej školy v školskom roku 1929/1930 prevýšil číslo 80, čím ako jednotriedna škola značne prekročila  zákonom  prípustný počet žiakov na jednu triedu. Prostriedky na rozšírenie školy na dvojtriednu s dvomi učiteľmi však zriaďovateľ školy Evanjelický a. v. filiálny zbor v Malachove nemal. Preto bol nútený svoju školu zrušiť, respektíve odovzdať politickej obci, ktorá bola ochotná školu prevziať do vlastnej správy a postaviť zákonu zodpovedajúcu novú školskú budovu. Pozemok pre novú školu bol pripravený v strede obce, na pravom brehu Malachovského potoka, takmer oproti budove Potravného družstva, v časti nazývanej Úhrada vo vlastníctve Ondreja Dvorského a vdovy Anny Oravcovej. Po rokovaniach zástupcov obce so štátnymi školskými orgánmi bolo výnosom referátu Ministerstva školstva a národnej osvety zo dňa 26. júla 1933 pod čís. j. 68805/I-33 povolené zriadiť v Malachove obecnú ľudovú školu. Pretože počet školopovinných detí prevýšil v školskom roku 1932/1933 číslo 100 a v školskom roku 1933/1934 to bolo 116 školopovinných detí, museli si školy triedy rozdeliť. Obecnej ľudovej škole boli pridelené nižšie tri ročníky, spolu 67 detí a evanjelickej a. v. ľudovej škole vyššie ročníky (IV. až VIII. ročník). Bola zavedená striedavá poldenná výučba – jedna trieda dopoludnia, druhá popoludní. Novovzniknutá obecná ľudová škola, kooperovala s evanjelickou a. v. ľudovou školou. Používala jej miestnosti a učebné pomôcky, k čomu jej dal súhlas miestny ev. a. v. filiálny zbor.[28] Obec neskôr, počnúc od 1. októbra 1934, prenajala priestory v dome č. 15 patriace Jánovi Snopkovi Nikliarovi, za ročné nájomné 2400,- Kčs na obdobie šiestich rokov. Samotný objekt, v ktorom prebiehala výučba, bol postavený približne v roku 1893 a pre školské potreby bol upravený z mlyna a zo stajne. Obecné zastupiteľstvo viackrát jednalo o výstavbe novej budovy obecnej ľudovej školy, avšak jej realizácia sa pre kritický finančný stav obce posunula o niekoľko rokov neskôr. O neutešenom, priam hrozivom finančnom stave obce, vypovedá zápisnica z mimoriadneho zasadnutia zastupiteľského zboru zo dňa 14.februára 1934: „Školská budova by bola veľmi potrebná, stavbu obec bude môcť previesť len v tom prípade ak dostane najmenej 90 % subvencie. Na zakúpenie pozemku obec tiež nemá peňazí. Pre veľkú nezamestnanosť občania nemajú čo jesť, dane nevládzu platiť, preto obec ani bežné, riadne výdavky nie je v stave zaokryť. Na vicinálnu cestu obec dlhuje za posledné štyri roky vyše 30 000,- Kčs. Slovom finančný stav obce je zúfalý. Zastupiteľský zbor sa uzniesol, že obec len také prípravné práce môže teraz previesť, ktoré nevyžadujú finančného nákladu, lebo pokladnica obce je prázdna.[29]

     Hneď ako bola povolená obecná ľudová škola, bola pre ňu zriadená aj školská stolica, ktorej prvým predsedom bol vtedajší starosta Ján Bušovský. Prvým učiteľom na obecnej ľudovej škole bol Viliam Martiny. Pre tohto banskobystrického rodáka, narodeného 27. marca 1913, to bolo po absolvovaní štátneho reálneho gymnázia A. Sládkoviča v B. Bystrici, jeho prvé učiteľské miesto. Za výpomocného učiteľa bol zvolený 16. septembra 1933 s dátumom nástupu do funkcie od 1. októbra 1933 na dobu do 30. júna 1934. Od nasledujúceho školského roka ho na učiteľskom mieste vystriedala Zuzana Lániová. Z dôvodu neustáleho populačného rastu a prekročenia zákonom predpísaného počtu zapísaného žiactva (84 žiakov) bola obecná ľudová škola rozšírená od školského roku 1936/1937 o ďalšiu postupovú triedu. Na miesto druhého obecného učiteľa bol zvolený Samuel Brnák, pôsobiaci na škole do roku 1943.

V strede je pravdepodobne učiteľka Zuzana Lániová - obecná škola v Malachove, 30-te roky.

 

     Obecnú ľudovú školu už ako dvojtriednu školu navštevovalo v školskom roku 1939/1940 celkovo 110 žiakov. Do ďalšieho ročníka k 1. septembru 1940 nastúpilo do školy 100 školákov. Podľa výročnej správy o stave obecnej ľudovej školy k 1. novembru 1941 navštevovalo túto školu 56 chlapcov a 36 dievčat. Do pôvodnej jednotriednej evanjelickej a. v. ľudovej školy chodilo v rovnakom období približne 40 žiakov. Podmienky v tejto škole boli zdanlivo lepšie keďže výučba prebiehala vo vlastnej budove. Učebňa sa však stávala nevyhovujúcou najmä pre vlhkosť a slabé osvetlenie. Na škole sa učilo s pravidelným celodenným vyučovacím časom, okrem štvrtku a nedele päť dní v týždni. Učiteľovi a zároveň riaditeľovi Petrovi Pavlovi Tomčánymu vypomáhala druhá učiteľka, jeho manželka Zuzana rod. Grešová, ktorá zotrvala na škole tri roky.[30]

Pôdorys a mapa okolia budovy evanjelickej a. v. ľudovej školy z roku 1936

 

     Zdĺhavý problém výstavby novej školskej budovy sa v tridsiatych rokoch nevyriešil. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa pôvodný úmysel zrušiť evanjelickú a. v. ľudovú školu po zriadení obecnej ľudovej školy nerealizoval. Obe školy spoločne spolupôsobili pri výučbe a výchove detí v Malachove až do roku 1942. Obdobie Slovenského štátu (1939-1945) otvorilo pre školu v Malachove novú vývojovú etapu. Z organizačného hľadiska spočívala zmena v tom, že zatiaľ čo v minulosti bola starostlivosť o vzdelanie detí záležitosťou štátu, cirkvi, obce a súkromných osôb, nová legislatívna úprava obmedzila ponechať túto povinnosť a aj možnosť len na cirkev a obec. Základným typom ľudových škôl sa stali školy cirkevné. Zo zákona vznikali v každej obci, v ktorej žilo aspoň 30 detí podliehajúcich povinnej školskej dochádzke a hlásiacich sa k rovnakej cirkvi. Mimoriadne dôležité bolo ustanovenie, že celkové náklady spojené s chodom cirkevných aj obecných škôl mala hradiť obec. Finančne slabé obce dostávali štátny príspevok. Všetci učitelia však boli platení zo štátneho rozpočtu a z rovnakého zdroja im boli vyplácané aj všetky služobné príplatky a dôchodky. Po uvedení zákona č. 308/1940 do praxe došlo k zlučovaniu málotriedok do trojtriednych škôl, čím sa vytvárali predpoklady pre vyššiu kvalitu výučby a tiež efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov.[31]   

Ideový návrh (variant A) na postavenie štátnej obecnej školy v Malachove z roku 1930 - nikdy nerealizovaný.

Ideový návrh (variant B) na postavenie štátnej obecnej školy v Malachove z roku 1930 - nikdy nerealizovaný.

 

     Významným organizačným medzníkom vo vývoji školy v Malachove bol školský rok 1942/1943, kedy sa v súlade zo zákonom č. 308/1940 pretvorili jednotriedna evanjelická a. v. škola a dvojtriedna obecná ľudová škola na trojtriednu evanjelickú a. v. ľudovú školu. Okrem administratívneho zjednotenia agendy k tomu viedol aj nevyhovujúci stav prenajatej budovy obecnej školy. Vyučovanie však naďalej prebiehalo v dvoch budovách. V prenajatej učebni sa vyučovalo striedavým systémom a bola v nej umiestnená prvá a druhá trieda. Prvú triedu navštevoval vtedy iba prvý ročník, ktorý sa učil iba dopoludnia a popoludní ju v spoločnej učebni striedala druhá trieda s druhým a tretím ročníkom. Vzhľadom k tejto poldennej striedavej výučbe obe tieto triedy navštevovali školu šesť dní v týždni od pondelka do soboty. Tretia trieda sa vzdelávala v učebni vlastnej budovy evanjelickej školy, ktorú navštevoval štvrtí, piaty, šiesty a siedmy ročník. Vyučovanie v tejto triede prebiehalo po celý deň, päť dní v týždni, kedy štvrtok a nedeľa boli voľnými dňami. Školu tak navštevovalo spolu 127 žiakov, na ktorej vtedy fungovali dovedna štyri oddelenia náboženstva, tri evanjelické a. v. a jedno rímsko-katolícke. Na škole pod vedením riaditeľa Petra Pavla Tomčányho vyučovali učitelia Samuel Brnák a Zuzana Brnáková, rod. Lániová.[32]

     V školskom roku 1943/44 došlo k personálnym zmenám v pedagogickom zbore školy. Zo školy odišli manželia Brnákovci a na ich miesto prišiel Daniel Turčan a Eva Barboríková, rod. Ďurišová, ktorú však krátko na to pridelili na školu v Brezovej pod Bradlom. Zastupovaním bola preto poverená Lenka Dedinská z evanjelickej a. v. ľudovej školy v Lubinej. V marci roku 1945 bol na školu pridelený nový učiteľ Pavol Slivka, naposledy pôsobiaci vo Vyšnej Slanej, na zastupovanie Lenky Dedinskej, na ten čas neprítomnej v službe. Súčasne ďalším opatrením Ministerstva školstva a národnej osvety bola zastupujúca výpomocná učiteľka Mária Mikulová, ktorá denne dochádzala do Malachova z Banskej Bystrice, vrátená na jej pôvodné miesto na evanjelickú a. v. ľudovú školu v Radvani.

     Problematické financovanie prenajatej učebne v dome č. 15 dospelo v roku 1943 do výpovede nájmu zo strany jej majiteľa Jána Snopku. Obec preto prenajala pre potreby školy jednu miestnosť v budove miestneho Potravného družstva. Prenájom v týchto priestoroch však nevydržal dlho. Potravné družstvo potrebovalo túto miestnosť pre vlastné účely, taktiež sa v nej schádzal miestny národný výbor a aj Úverové družstvo. Navyše jej malé rozmery nevyhovovali školským potrebám. Vedenie školy spolu s obecným zastupiteľstvom núdzovo zabezpečilo prenájom miestnosti v novej prístavbe miestneho obchodníka Ondreja Bušovského. V pristavanej časti bola divadelná a tanečná sála o rozmeroch 16 x 7 x 3,5 m, v ktorej bola napokon umiestnená druhá učebňa školy. Mesačné nájomné bolo vo výške 400,- Kčs a vyučovanie sa tu začalo 1. októbra 1945. Nájomná zmluva bola uzavretá iba na dva roky, keďže bolo nutné prikročiť v najkratšom čase k stavbe novej školskej budovy v obci.[33]

    V školskom roku 1944/1945 po udalostiach spojených s vypuknutím SNP a počas prechodu frontu bývalo vyučovanie v škole niekoľkokrát prerušované. Istý čas bola škola odovzdaná do rúk nemeckej armády. Dňa 28. decembra 1944 obsadilo nemecké vojsko prenajatú učebňu školy v Potravnom družstve, ako aj dve izby riaditeľovho bytu vo vlastnej školskej budove. Aby sa vyhlo preberaniu školského majetku nemeckým vojskom, boli všetky školské predmety, lavice a učebné pomôcky prenesené do učebne vo vlastnej budove. V prevzatých izbách riaditeľovho bytu bol ubytovaný jeden dôstojník so svojou obsluhou. V dôsledku týchto udalostí sa všetci žiaci učili iba vo vlastnej učebni školy so striedavým poldenným vyučovaním. Napokon 11. januára 1945 nemecké vojsko obsadilo aj túto učebňu. V tejto učebni sa zdržiavalo len v noci od sedemnástej hodiny do siedmej hodiny rannej. Učebňu teda používali iba ako nočné stanovisko vojenských hliadok, ktoré tu prebdia a okrem školských lavíc a stola nevyužívali žiadne školské zariadenie. Napriek týmto skutočnostiam vyučovanie v tejto učebni prebiehalo ďalej. Škody na vnútornom zariadení školy po odchode nemeckého vojska boli značné, navyše z hory odviezlo a upotrebilo tri kubické metre tvrdého palivového dreva, ktoré patrilo miestnej škole.[34]

 

     Vývoj školy v rokoch 1945-1993

     Vývoj školy v Malachove v podmienkach obnovenej Československej republiky prebiehal v súlade s opatreniami Slovenskej národnej rady, zásadami Košického vládneho programu a ďalšími postupnými opatreniami vlády v oblasti školstva. Kým v predošlom období sme na základe zákona č. 308/1940 boli svedkami odštátnenia škôl, tak v povojnovom období sa stretávame s opačným procesom, ktorým bolo všeobecné poštátnenie cirkevných a obecných škôl v súlade s nariadením povstaleckej SNR ešte zo 6. septembra 1944. K novému názvu a charakteru škôl sa pristúpilo až po obnovení a nástupe nových vládnych orgánov. Všetky školy, vrátane evanjelickej a. v. ľudovej školy v Malachove, ktoré dovtedy organizačne podliehali Škôldozornému úradu v Banskej Bystrici ako riadiacemu školskému orgánu, boli poštátnené na jar 1945, spravidla koncom apríla alebo začiatkom mája.[35]

     Po druhej svetovej vojne zostala v Malachove poškodená vlastná budova školy, kde bolo ubytované nemecké vojsko, ktoré zničilo vnútorné zariadenie. Opravy prebiehali postupne a parciálne, v roku 1947 bolo treba ešte opraviť strechu, podlahy, kachle, omietku a plot. Vyučovanie sa preto rozbiehalo iba pomaly. Pred letnými prázdninami 1945 bol celkový počet žiakov 121 detí. V nových podmienkach Štátnej ľudovej školy v Malachove naďalej pôsobil posledný riaditeľ školy Peter Pavol Tomčány, ktorý vo vyučovacom procese spolupracoval s novými učiteľkami Máriou Dianiškovou a Máriou Majlingovou. Dňa 26. januára 1946 sa konala zakladajúca schôdzka rodičovského združenia, na ktorej boli prezentované jeho úlohy a dôležitosť. Predostreli tu tiež potrebu zriadiť v obci detské jasle a materskú škôlku. Škola bola v školskom roku 1945/1946 trojtriedna so striedavým vyučovaním v dvoch učebniach a navštevovalo ju spolu 118 žiakov. Počet žiactva v obci sa v prvých povojnových rokoch neustále menil a pohyboval sa v rozmedzí 105 až 121 žiakov. Hoci boli povojnové roky ťažké, okrem samotného učenia poskytovala škola tunajším deťom aj iné kultúrne a osvetové aktivity. Každý mesiac sa v škole uskutočňovali školské slávnosti pri rôznych príležitostiach, akými boli narodenie T. G. Masaryka, Deň víťazstva, Deň matiek, Sviatok práce, Lesnícky deň, Týždeň čistoty na slovenských školách, ako aj pri detských tancoch s ľudovým spevom, žiackych recitáciách a divadelných predstaveniach Drotárik, Hluchá Dora, Zázračný lekár, Čo z nás bude, Účinná medicína, V núdzi poznáš priateľa v spolupráci s Divadelným krúžkom Andreja Sládkoviča v Malachove. Škola mala k dispozícii aj knižnicu pre učiteľov, v ktorej bolo v roku 1947 spolu 323 zväzkov a školskú knižnicu pre deti. V nej bolo vtedy 107 titulov. Knižnica pre chudobných žiakov mala 3 učebnice a 1 čítanku. Žiaci mali k dispozícii aj 335 učebných pomôcok.[36]              

     Miestna škola musela už od samotného začiatku svojej existencie zápasiť s nevyhovujúcimi priestormi. Tie nielen nespĺňali potrebné požiadavky na vyučovací proces, ale boli v kritickom stave. Nevyhnutnosť postaviť novú budovu školy v obci rezonovala takmer dve desaťročia. Budova školy prešla do vlastníctva obce, ktorá vo svojom rozpočte (aj pre nie celkom pozitívne hospodárenie) nemala financie na opravu pôvodnej a stavbu novej budovy. Učebňa vo vlastnej budove školy bola vlhká a slabo osvetlená a prenajatá učebňa bola malá a umiestnená nad výčapom liehovín. V školskom roku 1946/1947 sa začalo rokovať o stavbe novej školskej budovy. Pre nevyhnutnú realizáciu bolo zvolené riešenie postaviť stavbu z dreva na pevných základoch. Projekt zahŕňal stavbu dvoch dočasných učební v drevenom pavilóne, ktorý mal byť vybudovaný na štátne náklady. Za vhodný pozemok bol určený priestor v blízkosti školy vo vtedajšom vlastníctve Ondreja Plaja z Radvane a vdovy Anny Pavlíkovej, rod. Plajovej z Iliaša. Pozemok bol od týchto majiteľov v roku 1947 odkúpený za 40 000 Kčs. Obec súčasne zo svojho vlastníctva predala záhradu v blízkosti zvonice vo výmere 563 m2 za 22 000 Kčs. Táto suma bola zaslaná Povereníctvu školstva a osvety ako čiastočná úhrada nákladov spojených s kúpou nového pozemku pod budovu školy. S realizáciou tohto projektu súvisela aj stavba a rozšírenie novej cesty z vicinálnej cesty ku škole.[37] Drevený pavilón novej budovy školy bol postavený v máji 1947 a spolu s ňou boli na veľkom dvore vybudované aj drevárne a sociálne zariadenia. Škola mala dve učebne, každá s plochou 52 m2 a bolo jej priradené popisné číslo domu 63.[38] V júni 1947 bol podaný návrh na zrušenie tretej triedy. Od nasledujúceho roka sa škola v Malachove stala dvojtriednou a vyučovanie prebiehalo iba v novej drevenej budove.

     Vo februári 1948 vyšiel Zákon o jednotnej škole, podľa ktorého sa základom školskej sústavy stala jednotná štátna škola. Školská reforma ustanovila deväťročnú povinnú školskú dochádzku, ktorá sa v roku 1953 skrátila na osem rokov a v roku 1960 zase predĺžila na deväť rokov. Princíp jednotnej školy centralisticky riadenej štátom priniesol viacero obsahových a ideologických zmien v duchu vtedajšej ideológie s minimom voliteľných predmetov. Školskú sústavu tvorila na prvom stupni národná škola (1.-5. ročník), po ktorej nasledovala na druhom stupni štvorročná stredná škola (6.-9. ročník), atď. Už od začiatku školského roka 1948/1949 sa v škole v Malachove začal uplatňovať zákon z roku 1948 o základnej úprave jednotného školstva. V Malachove zostala pôsobiť dvojtriedna národná škola, kedy v prvej triede pôsobili žiaci 1. a 3. ročníka a v druhej triede bol zlúčený 2., 4. a 5. postupový ročník. Druhý stupeň potom žiaci z Malachova navštevovali na školách v Radvani alebo v Banskej Bystrici. V dôsledku týchto zmien sa počet žiakov v škole v Malachove znížil. Podľa sčítacej dokumentácie v školskom roku 1948/1949 navštevovalo národnú školu spolu 88 žiakov, z toho 51 chlapcov a 37 dievčat. Ešte v školskom roku 1947/1948 sa novou riaditeľkou školy stala Mária Dianišková, ktorá nahradila Petra Pavla Tomčányho. Na pozícii druhého pedagóga sa vystriedali učiteľky Mária Hatalčíková a Oľga Zubáková. Od 1. septembra 1950 bol riaditeľom národnej školy Koloman Mráz, ktorý vyučoval prvú triedu s prvým a tretím postupovým ročníkom. A učiteľ Viliam Lustig učil v druhej triede druhý, štvrtí a piaty postupový ročník.[39]

     Učiteľ Viliam Lustig prišiel do Malachova v roku 1948. Bol to aktívny a obetavý človek, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj kultúry a športu v obci. Pod jeho vedením sa medzi mládežou v Malachove rozvinul vzťah k týmto oblastiam. Robil osvetu, režíroval a hrával divadlo, lyžoval. Stál pri zrode futbalu v Malachove. Vďaka jeho cieľavedomej práci bol založený futbalový oddiel Sokol Malachov, stal sa jeho predsedom aj prvým trénerom. Viliam Lustig (1925-2007) vyrastal v Turci v Dubovom. Neskôr študoval v učiteľskom ústave v Turčianskom sv. Martine. Po aktívnej účasti v SNP doštudoval v Banskej Bystrici. Prvé roky pôsobil v Opave pri Veľkom Krtíši, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Ruženou a spolu s ňou prišiel do Malachova. Bývali najskôr u Kapustovcov (z Fatry), kde sa im v roku 1950 narodil aj starší syn Igor. Po postavení Kultúrneho domu sa v roku 1952 presťahovali do bytu, ktorý bol v priestoroch terajšieho obecného úradu, kde bývali až do svojho odchodu do Banskej Bystrice v roku 1966. Viliam Lustig zomrel v roku 2007 na zápal pľúc vo veku 82 rokov. Od roku 2012 nesie športový areál v Malachove jeho meno.[40]

V strede učiteľ Viliam Lustig, školský rok 1955/56.

 

     Zákon z roku 1948 o jednotnej škole určoval aj pravidlá a ustanovenia o materských školách. Stanovil aj jednotný názov pre všetky detské opatrovne, ktoré sa nazvali materskými školami. Určil zásadu, že materská škola poskytovala výchovnú starostlivosť, zdravotnú a sociálnu ochranu deťom od troch rokov do času, keď začnú navštevovať národnú školu. Neskôr od roku 1960 bola dochádzka detí do materských škôl povinná od piatich rokov. Materská škola sa mala zriadiť v každej obci v ktorej sa prihlásilo najmenej dvadsať detí.[41] V súlade s uvedeným zákonom bola zriadená v roku 1948 materská škola aj v Malachove, ktorú navštevovalo v tomto roku 40 detí. Materská škola bola jednotriedna a bola umiestnená do starej budovy bývalej evanjelickej školy.

     Rok 1960 priniesol podstatné zmeny, ktoré sa udiali v oblasti politickej, v územno-správnom vývoji a aj v školskej sfére. Do platnosti vstúpila nová ústava spoločne s novým územno-správnym členením republiky a novým zákonom o sústave výchovy a vzdelávania. V súvislosti s týmto školským zákonom sa od školského roka 1960/61 pôvodná Národná škola v Malachove pretransformovala na Základnú deväťročnú školu 1. až 5. ročník v Malachove. Vyššie ročníky boli zaradené do základnej školy v Radvani. Od roku 1960 sa žiakom zadarmo poskytovali učebnice a ďalšie učebné pomôcky. K známejším učiteľom v tomto období v Malachove patrili Anna Rakytová, Anna Rosenzveigová, Anna Neholná, Viera Cibulková, Gita Klačanová, rod. Kožehubová, Júlia Riečanová a Pavol Iskra. Na škole začal pracovať mičurinský krúžok. Tieto krúžky na vtedajších základných školách sa nazývali podľa významného ruského botanika, ovocinára a šľachtiteľa Ivana Vladimíroviča Mičurina (1855-1935). V rámci krúžku sa aj malachovskí žiaci zúčastňovali poľnohospodárskych brigád na tunajšom JRD, čistili lúky, školskú záhradu, dvor a okolie školy, ošetrovali a sadili ovocné stromy. Uskutočňovali zbery jabĺk, sliviek a žihľavy, podieľali sa na zbere železného šrotu, papiera, handier, pomáhali pri skrášľovaní obce. Okrem mičurinského krúžku na škole pracovali rôzne iné záujmové krúžky ako prírodovedný, telovýchovný, krúžok šikovných rúk, šitia a varenia.  

Žiačky 5. triedy základnej školy v Malachove, rok približne 1962.

V strede učiteľka Gita Klačanová rod. Kožehubová,  školský rok 1961/1962

 

     Odveký problém so stavbou školskej budovy, ktorá by spĺňala primerané požiadavky výchovno-vzdelávacieho procesu, sa preniesol až do šesťdesiatych rokov. Na ich začiatku sa výučba už neuskutočňovala v dočasnej drevenej budove z roku 1947, ale bola opäť presunutá do pôvodnej starej budovy evanjelickej školy, kde v jednej miestnosti bola umiestnená materská škola a v druhej miestnosti zlúčená jedna trieda. Druhá trieda sa vzdelávala znova v miestnosti bývalého Potravného družstva. V rámci akcie Z, ktoré boli zamerané na bezplatné brigády občanov pri zveľaďovaní bydliska a pri budovaní potrebných objektov a všetkého, čo obec potrebovala, sa aj v Banskobystrickom okrese začalo s budovaním niekoľkých nových školských budov. Aj v Malachove sa prostredníctvom tejto akcie odštartovala stavba školy. Náklad na jej výstavbu mal činiť viac ako jeden milión korún československých. Pôvodné smelé plány predpokladali, že sa malachovské deti začnú v tejto novej škole učiť už 1. septembra 1961.[42] Skutočnosť však bola iná. Práce prebiehali najmä dobrovoľne a svojpomocne a preto sa stavba natiahla na celé šesťdesiate roky.        

     V novopostavenej budove školy v sedemdesiatych rokoch prebiehala výučba piatych ročníkov, na hornom poschodí boli umiestnené triedy pre prvý až tretí ročník a na prízemí sa vyučovali štvrtáci a piataci. Na škole v tomto období vyučovali takí pedagógovia ako učiteľka Viera Cibulková, Klára Malová a riaditeľ Darmo. Na začiatku osemdesiatych rokov prišlo nešťastné rozhodnutie o zrušení málotriednej Základnej školy v Malachove a presunutí žiakov do plno organizovanej Základnej školy v Radvani. Priestory školy slúžili na istý čas pre potreby školskej družiny, kam dochádzali žiaci z Radvane. Potom však bola škola niekoľko rokov prázdna. Nespokojní boli občania aj deti. Prváci museli s taškami na chrbte dochádzať autobusom do banskobystrických škôl, pričom rodičia sa báli o ich bezpečnosť.

Žiaci švtrtého ročníka v školskom roku 1974/75. V strede učiteľka Klára Malová.

Karneval detičiek v roku 1977

 

     Základná a materská škola po roku 1994

     Významným medzníkom v histórii našej spoločnosti bol rok 1989. Výrazné politické zmeny v štáte sa priamo odrazili vo viacerých aspektoch života občanov Malachova. V roku 1993 sa Malachov stáva po viac ako dvadsiatich rokoch opäť samostatnou obcou. Vtedajší starosta Ján Snopko presadil na Ministerstve školstva Slovenskej republiky požiadavku občanov o obnove prevádzky základnej školy v obci. A tak malachovskí žiaci 5. septembra 1994 nastúpili do znovuotvorenej jednotriednej základnej školy (1. a 2. ročník). Škola sa otvorila na žiadosť rodičov detí za pomoci Školskej správy, Odboru školstva Okresného úradu v Banskej Bystrici  a spolupráce riaditeľky materskej školy Gabriely Hudákovej a riaditeľky základnej školy Ivety Vitovskej. Náklady spojené s prevádzkou školy hradil obecný úrad.[43]

     V roku 1996 vynaložil obecný úrad na školu takmer 100 000,- Sk, v tejto sume boli zahrnuté náklady na teplo, svetlo a vodu. V roku 1997 vznikla požiadavka na zabezpečenie vodovodnej prípojky pre školu z verejného vodovodu a zavedenie zemného plynu do budovy školy. Na začiatku školského roka 1997/1998 nastúpilo do prvého ročníka 14 detí, do druhého ročníka 5 detí a materská škola mala prihlásených 22 detí. Riaditeľkou základnej školy v Malachove bola Dagmar Lizoňová, ktorá kooperovala s učiteľkou Annou Dlugolínskou, riaditeľkou materskej školy bola naďalej Gabriela Hudáková.[44]

     Jednotriedna škola v Malachove sa rozšírila o ďalšie dva postupové ročníky. V školskom roku 2001/2002, ktorý bol siedmym rokom znovuotvorenia základnej školy, nastúpilo do lavíc prvého až štvrtého ročníka spolu 32 žiakov, z toho 12 bolo prvákov. V súlade so zákonom č. 416/2002 Z. z. o prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na samosprávu prevzala obec Malachov dňa 1. júla 2002 základnú školu, materskú školu a školské stravovacie zariadenie. Kompetencie v oblasti školstva tak boli presunuté na obec. Z rozpočtu obce sa každoročne hradili prevádzkové náklady školy vo výške 90 000,- Sk.[45] Pedagogický zbor základnej a materskej školy v prvom desaťročí nového milénia tvorili Dagmar Lizoňová, Renáta Thielová, Anna Ťažká, Elena Vrbická, Mária Sláviková, Viera Solivajsová, Silvia Kučerová a Mária Jahnová. Dlhoročnú riaditeľku základnej školy Dagmar Lizoňovú vystriedala v tejto funkcii súčasná riaditeľka Katarína Cholvádová. Spolu s ňou v súčasnosti vyučujú na základnej škole títo učitelia s odbornou kvalifikáciou zodpovedajúcou ich pracovnému zaradeniu Zuzana Dobríková, Stanislav Cholvád, Soňa Rubintová, Michal Zajden a Jozef Mihok. Funkciu vychovávateľky Školského klubu detí vykonáva Anna Ťažká.

     Umiestnenie budovy školy je vynikajúce, pretože je obklopená prekrásnou prírodou malachovskej doliny. Škola sa radí k moderným málotriednym školám rodinného typu s individuálnym prístupom ku žiakovi. Zásadnou prednosťou takejto málotriednej školy je skutočnosť, že v dvoch triedach je menej žiakov a vyučujúci má možnosť venovať sa žiakom dôslednejšie. Ďalšou výhodou malachovskej školy je prepojenosť s materskou školou, ktorá je umiestnená v hornej časti tej istej budovy. Proces adaptácie a prechodu detí do prvého ročníka základnej školy je preto plynulý. Prevádzka materskej školy je v pracovných dňoch od 6:30 hod. do 16:30 hod. V súčasnosti je v nej prihlásených v prvej triede 17 detí vo veku od 4 do 6 rokov, ako aj detí s odloženou povinnou školskou dochádzkou. Počet detí v druhej triede vo veku od 3 do 4 rokov je 15. K súčasným pedagogickým zamestnancom materskej školy patria Dana Benčíková, Lucia Kozáková, Jana Kašperová a Jana Světlíková.

     Žiaci základnej školy sa zúčastňujú aj rôznych mimoškolských aktivít. V rámci širokého množstva  voľnočasových činností sa žiaci školy učia hrať na zobcovú flautu, tancujú, spievajú a hrajú divadlo. Žiaci si pestujú vzťah k regionálnym ľudovým tradíciám a zvykom, k prírodnému prostrediu, navštevujú knižnice, divadlá a múzeá. Škola vyvíja aktivity i v súvislosti s usporiadaním obecných  podujatí, spolupracuje na tvorbe programu Mikuláša, Vianoc, Dňa matiek, Mesiaca úcty k starším, Fašiangov, atď. V rámci školského klubu detí majú žiaci možnosť navštevovať dramatický, muzikálový, anglický, včelársky, sokoliarsky a telovýchovný krúžok. Škola má úzko prepojený program s Centrom voľného času a tvorivými dielňami. [46] Významne tak obohacuje a dopĺňa kultúrno-spoločenský život obce.

Ďakujem za formálnu a odbornú korektúru textu PhDr. Marianne Bárdiovej, PhD.


[1] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Súpis detí v Malachove chodiacich do školy zo dňa 4. februára 1849

[2] Martuliak, P.: Banská Bystrica - kolíska vzdelanosti, Banská Bystrica: Trian, 2005, s. 14.

[3] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Súpis detí v Malachove chodiacich do školy zo dňa 4. februára 1849.

[4] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Súpis školopovinných detí v Malachove.

[5] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Zoznam a počet evanjelických detí z Malachova s Dolých Pršian, ktoré majú chodiť do školy zo dňa 6. novembra 1855.

[6] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Súpis školopovinných detí v Malachove a Dolných Pršian zo dňa 14. septembra 1859.

[7] Pamätná kniha obce Malachov 1934-1998, s. 7.

[8] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Vokátor učiteľa v Malachove a Dolných Pršanoch zo dňa 1. októbra 1860.

[9] Zlatý bola minca konvenčnej rakúskej meny.

[10] Grajciar bola drobná minca, ktorá platila v habsburskej monarchii až do zavedenia korunovej meny v roku 1892 (od roku 1857 s prevodným vzťahom 1 zlatý = 100 grajciarov).

[11] Štóla je poplatok za cirkevný úkon alebo úkon s tým spojený.

[12] V roku 1868 Uhorsko prijalo zákon s doslovným názvom „zákonný článok týkajúci sa ľudovoškolskej verejnej výučby“ (zákonný článok XXXVIII/1868).

[13] Martuliak, P.: Banská Bystrica - kolíska vzdelanosti, Banská Bystrica: Trian, 2005, s. 147.

[14] Bárdiová, M.: Nie je mumáčik ako mumáčik (alebo príspevok k histórii Malachova). In: Malachovské noviny, roč. 7, č. 2 (2013), s. 13. (použitý  zdroj: Štetka, S.: Stanovy a príspevky Mumáčika školských sirôt v Malachove a na oboch Pršaniech. In: Pešťbudínske vedomosti, Budapešť, roč. 3, č. 13,  13. februára 1863).

[15] Pamätná kniha obce Malachov 1934-1998, s. 7.

[16] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované.

[17] Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921, s. 722.

[18] Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921, s. 718.

[19] Sampor je od roku 1979 súčasťou mesta Sliač. Ján Zvada bol z učiteľskej stanice v Sampore odvolaný pre opilstvo. Umrel v Banskej Bystrici roku 1907. (Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921, s. 722.)

[20] Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921, s. 699.

[21] Hájniky sú od roku 1960 súčasťou mesta Sliač.

[22] Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921, s. 459.

[23] Obec Stráne pod Tatrami v okrese Kežmarok.

[24] Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921, s. 418, 567, 569, 718, 767.

[25] Bázlik, J.: Denníkové zápisky Viliama Figuša-Bystrého. Preklad z maďarského jazyka do slovenčiny (1889 – 1918), zošit V. 1906-1908, s. 39, zápis zo dňa 24.-25.3.1907. In: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica (LHM BB), ev. č. 11673. 

[26] Bázlik, J.: Denníkové zápisky Viliama Figuša-Bystrého. Preklad z maďarského jazyka do slovenčiny (1889 – 1918), zošit V. 1906-1908, s. 41, zápis zo dňa 11.4.1907. In: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica (LHM BB), ev. č. 11673.

[27] Bázlik, J.: Denníkové zápisky Viliama Figuša-Bystrého. Preklad z maďarského jazyka do slovenčiny (1889 – 1918), zošit V. 1906-1908, s. 43, zápis zo dňa 24.-27.5.1907. In: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica (LHM BB), ev. č. 11673.

[28] Slávik, J.: Dejiny Zvolenského evanjelického bratstva a seniorátu. Banská Štiavnica, 1921, s. 315.

[29] Postila (z latinského post illa verba, teda „po týchto slovách“) je stredoveký názov pre súvislý výklad liturgického biblického textu („čítanie“) alebo neskôr pre celú zbierku takýchto výkladov.

[30] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Inventár predmetov ev. a. v. malachovsko-dolnopršianskej školy zo dňa 10. januára 1899.

[31] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované; Súvaha príjmov a výdavkov školy zo dňa 1. apríla 1906.

[32] Martuliak, P.: Banská Bystrica - kolíska vzdelanosti, Banská Bystrica: Trian, 2005, s. 148.

[33] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované.

[34] Martuliak, P.: Banská Bystrica - kolíska vzdelanosti, Banská Bystrica: Trian, 2005, s. 203.

[35] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované.

[36] Pamätná kniha obce Malachov 1934-1998, s. 37, 38.

[37] ŠA BB, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Radvani, nesignované.

[38] Pamätná kniha obce Malachov 1934-1998, s. 7.

[39] ŠA BB, Školský inšpektorát v Banskej Bystrici 1809–1953, krab. 28.

[40] ŠA BB, Školský inšpektorát v Banskej Bystrici 1809–1953, krab. 28.

[41] Morkes, F.: Slovenské školství po rozbití Československa v roce 1939, In: Pedagogika, roč. XLV, 1995, Praha, č.1, s. 53,54.

[42] ŠA BB, Školský inšpektorát v Banskej Bystrici 1809–1953, krab. 28.

[43] ŠA BB, Školský inšpektorát v Banskej Bystrici 1809–1953, krab. 28.

[44] ŠA BB, Školský inšpektorát v Banskej Bystrici 1809–1953, krab. 28.

[45] Martuliak, P.: Banská Bystrica - kolíska vzdelanosti, Banská Bystrica: Trian, 2005, s. 244.

[46] ŠA BB, Školský inšpektorát v Banskej Bystrici 1809–1953, krab. 28.

[47] ŠA BB, Odvodný notársky úrad Radvaň, sign. 16; Malachov zápisnica zastupiteľstva 1939-1950, str. 84, 96, 106,107.

[48] Táto drevená škola stála na mieste, kde teraz býva Juraj Hronec na Baníckej ul. č. 30.

[49] ŠA BB, Školský inšpektorát v Banskej Bystrici 1809–1953, krab. 28.

[50] Kubišová, Ľ.: Viliam Lustig - učiteľ s dušou športovca aj herca. In: Malachovské noviny, V. ročník, č. 2, s. 6,7.

[51] Longauer, J.: Školský zákon, Bratislava, 1948, s. 91.

[52] Priekopník, ročník II, číslo 50, 9. decembra 1960

[53] Pamätná kniha obce Malachov 1934-1998, s. 97.

[54] Pamätná kniha obce Malachov 1934-1998, s. 181.

[55] Pamätná kniha obce Malachov 1998-2006, s. 94.

[56]  Občianske združenie Malachovská škola [cit. 2017-01-10]. Dostupné z: https://zssmsmalachov.webnode.sk/zakladna-skola/