História a súvislosti malachovských priezvisk

05.10.2015 22:36

     Priezviská boli a sú symbolmi osôb, rodín, rodov a je prakticky nemožné bez nich realizovať štúdium rodinných a rodových súvislostí vo všeobecnosti, ale aj v užšom kontexte v prostredí Malachova. 

     Kde majú teda svoje korene? A aký je pôvodný význam niektorých malachovských priezvisk? To sa pokúsime načrtnúť v nasledovných riadkoch. Na základe zápisov z historických písomností, matrík, urbárov, súpisov obyvateľov a daňových poplatníkov budeme interpretovať základné poznatky o pôvode a lexikálny význam vybraných malachovských priezvisk.

     Motiváciou pre ich vznik boli takisto ako pri prímeniach rôzne identifikačné znaky osobnosti, príbuzenské vzťahy, spoločenské zaradenia, pôvod, atď. Malachov vo svojom vývoji predstavoval relatívne uzavreté zoskupenie ľudí a len veľmi pozvoľne dochádzalo k prekračovaniu týchto hraníc. Fluktuácia obyvateľstva Malachova prebiehala pomaly čo dokumentujú aj písomné pramene. V obci sa objavujú nové priezviská a iné sa zas vytrácajú. Sú tu však nazvime ich tradičné priezviská, ktorých prítomnosť v Malachove je aj niekoľko storočí.  Medzi ne určite patria priezviská ako Kapusta, Kártik, Klačan, Kollár, Králik, Krnáč, Kubiš. Pozornému čitateľovi určite neunikne, že všetky sa zažínajú na písmeno K. Vskutku pozoruhodné! Podľa toho by sme mohli  Malachov bez problémov premenovať aj na Kalachov, pretože zjavný dôvod by na to bol.

     Okrem vyššie zmienených priezvisk môžeme k tejto skupine tradičných priezvisk zaradiť aj priezviská Haring, Strelec, Chovan, Handlovský, Hanák, Bušovský, Roháč, Šajdák, Dobrota, Dedina a Zvada. Ďalšiu skupinu priezvisk tvoria tie, ktoré obohatili a stále obohacujú mennú základňu Malachova, najmä vplyvom mužskej sobášnej mobility a to príchodom nových priezvisk do obce. Určite stojí za pozornosť vymenovať zopár malachovských priezvisk (a ich pôvod), ktoré nepatria k tradičným priezviskám ale v minulosti boli (niektoré stále sú) či už na dlhšiu alebo kratšiu dobu súčasťou komunity Malachova: Brichta (Dubková, okr. Púchov), Brodňansky (Žaškov, okr. Dolný Kubín), Bukvaj (Radvaň), Cimerman (Králiky), Červen (Liesek), Čiliak (Kremnička), Filipko (Kráľová), Gašpar (Dolná Mičiná), Hano (Badín), Hatalčík (Skubín), Hladký (Hájniky), Hríbik (Kordíky), Hronec (Zvolenská Slatina), Chmelík (Králiky), Chrobák (Malužiná), Ivan (Králiky), Kontúr (Kráľová), Koreň (Kremnička), Kubančok (Spišská Sobota), Maciak (Banská Bystrica), Majer (Vlkanová), Mlacák (Veľká Lipnica), Mlynárik (Kremnička), Novák (Liptovský Ján), Ondrejka (Kremnička), Pažítka (Riečka), Púchy (Tajov), Riečan (Horné Pršany), Sedliak (Sielnica), Snopko (Horné Pršany), Stankoviansky (Špania Dolina), Steinsdorfer (Ľubietová), Šima (Trebišov), Štesko (Skubín), Trňan (Badín), Tymkiv (Topilsk, Ukrajina), Topercer (Badín), Vesel (Skubín), Vozár (Horné Pršany), Žabka (Kordíky).    

 

Niektoré malachovské priezviská a ich význam

 

     Bruchala

     Priezvisko Bruchala možno priradiť ku skupine priezvisk označujúcich isté vlastnosti človeka. Priezviská tejto skupiny zakončené príponou -ala majú väčšinou slovesný pôvod, vznikli z tvarov ženského rodu tzv. l-ového príčastia. Väčšina týchto priezvisk vznikla z tvarov expresívnych slovies, viaceré sú utvorené z nárečovo obmedzených alebo zastaraných slovies, ktoré sú súčasníkom menej známe, alebo je ich význam zastretý.[1]

     Priezvisko Bruchala patrí k málo početným na Slovensku. V roku 1995 sa celkovo vyskytovalo 12 krát (v ženskej prechýlenej podobe Bruchalová 9 krát) a to v pre nás blízkych lokalitách: Banská Bystrica, Radvaň a samozrejme Malachov. V Malachove to boli zhodne traja muži a tri ženy.[2] Korene tohto rodu treba hľadať v Hornej Mičinej, ale pozor v pôvodnej podobe priezviska Gruchala, ktoré sa vyskytuje pri matričných záznamoch ešte aj na konci 19. storočia. Takýto tvar Gruchala sa v súčasnosti vyskytuje najmä na Orave napríklad v obci Zákamenné. 

 

     Brzula, Dobrík

     Vznik oboch priezvisk bol motivovaný vlastnosťami človeka a boli tvorené rozličnými príponami. V prípade priezviska Brzula je to prípona -ula a v priezvisku Dobrík je ti zas prípona -ík.[3]

     Priezvisko Brzula sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 21 krát a priezvisko Dobrík 309 krát a to v 77 lokalitách.[4] Pri priezvisku Dobrík sa nám pri hľadaní jeho pôvodu, etymologicky núka prídavné meno dobrý. Toto priezvisko sa vyskytovalo v 19. storočí najmä v Dolných Pršanoch ale korene jej nositeľov treba hľadať v Podlaviciach.

 

     Bukvaj

     Priezvisko Bukvaj vzniklo pomaďarčením priezviska či prezývky Bukva, ktoré je odvodené podľa názvu plodu stromu.[5] Na Slovensku sa v roku 1995 nachádzalo 38 krát (v ženskej podobe Bukvajová 47 krát) s absolútnou dominanciou v okrese Banská Bystrica, najviac v mestskej časti Radvaň, Ponikách, Šalkovej, Selciach a v Malachove.[6]

 

     Cimerman  

     Priezvisko Cimerman vzniklo z do slovenčiny prevzatého pomenovania zamestnania, ktoré znamená tesár. Tesári zhotovovali z kmeňov stromov klady, hrady, krokvy a dosky, vykonávali základné práce pri budovaní domov a iných stavieb. Pri priezvisku Cimerman je zjavný jeho nemecký pôvod (nem. Zimmermann) s rozličnými grafickými variantmi s jednoduchými alebo zdvojenými spoluhláskami m a n.[7] V minulosti a to najmä po roku 1842 sa začala vyskytovať typicky stredoslovenská adaptovaná podoba priezviska v tvare Crmoman, ktorá nerešpektovala súčasnú jazykovú ani pravopisnú podobu priezviska, ale vychádzala sčasti z maďarskej ortografie. Ustálenie do súčasnej podoby Cimerman nastalo postupne po roku 1918.

     Priezvisko Cimerman sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 219 krát v celkovom počte 57 lokalít a v ženskej podobe to bolo 214 krát.[8] Najčastejší výskyt bol v obci Králiky kam siahajú aj korene malachovských nositeľov tohto priezviska. Konkrétne je to od roku 1877 avšak už v druhej polovici 18. storočia nachádzame v písomných prameňoch zmienky o poddaných s týmto priezviskom v Malachove ale zatiaľ bez priamej väzby na túto vetvu rodu. Dokonca v najstaršej radvanskej matrike evanjelickej cirkvi je hneď na prvej strane pri krste dieťaťa dňa 5. januára 1612 zapísaný jeho krstný otec s priezviskom Cimerman (Cymrman).                 

 

     Daniš

     Priezvisko Daniš vzniklo zo starozákonného mena Daniel, ktoré pochádza u hebrejčiny, pôvodne značilo „Boh je sudca“ a je tvorené častou príponou -iš.[9] Heslo Daniš nájdeme aj v slovníku Antona Bernoláka z roku 1825.[10] Priezvisko Daniš sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2062 krát najviac v okrese Trnava a Bratislava.[11]

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Daniš

 

     Dobrota

     Priezvisko Dobrota je vyjadrením vlastnosti človeka a je tvorené prídavným menom dobrý a príponou -ota.[12] Etymológia tohto pojmu vyjadruje prívetivý, láskavý prístup, postoj alebo prejavovanie dobrej vôle či ľudské dobro vo vzťahu k iným. Označuje tiež človeka, ktorý koná v súlade s etickými hodnotami, je poriadny, ctihodný a čestný.

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Dobrota

     Priezvisko Dobrota patrí v súčasnosti k najčastejším v obci o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 1995 sa toto priezvisko najčastejšie z celého územia Slovenska vyskytovalo práve v Malachove (45 nositeľov priezviska a v ženskej podobe Dobrotová 37 nositeliek).[13] V minulosti bolo však charakteristické najmä pre Horné a Dolné Pršany. Prvá zmienka v obci Malachov je v dikálnom (daňovom) súpise z roku 1786. Pravdepodobné korene tohto rodu sú v regióne Turca, čo dokumentu aj zápis v radvanskej sobášnej matrike z nedele 12.10.1732 kedy sa ženil Ján Dobrota (Dobrotka) pôvodom z Turca a priženil sa do rodiny Dvorských z Horných Pršian.

Zápis v radvanskej sobášnej matrike z nedele 12.10.1732 kedy sa ženil Ján Dobrota (Dobrotka) pôvodom z Turca

 

     Dvorský

     Kde hľadať pôvod tohto priezviska? Možno trochu prekvapujúco ale v synonyme priezviska významného slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Tento básnik, vlastným menom Pavol Országh (prekladový význam slova ország znamená krajina), sa narodil v rodine oravského zemana, ktorého predkovia často zastávali v 16. a 17. storočí funkciu šľachtického sudcu. Na základe maďarského názvu funkcie krajinského sudcu (országbiró) a následného používania tohto termínu aj pre funkciu šľachtického sudcu dostali prímenie Ország, ktoré spočiatku používali striedavo s ich vlastným priezviskom Gazda. Dodatočne sa toto prímenie stalo spolupriezviskom rodiny Ország-Gazda. Neskôr príslušníci evanjelickej vetvy rodu zotrvali už len pri priezvisku v podobe Országh.

     Termíny orság, orsák, orsacký vo význame šľachtického sudcu sa používali nielen na Orave ale aj na Spiši až do začiatku 19. storočia. Na strednom a západnom Slovensku sa už od 16. storočia začal pre šľachtického sudcu, ktorý vybavoval rôzne stoličné záležitosti, používať domáci názov dvorský. Ten sa neskôr pod vplyvom maďarského výrazu pre túto funkciu (szolgabiró) rozšíril na názov slúžnodvorský a napokon v skrátenej forme na slúžny. Termín slúžny sa vo funkcii prednostu stoličného okresu zachoval až do zániku Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1918. Priezviská Országh či Dvorský nie sú známe iba v zemianskom prostredí ale už v 17. storočí sa rozšírili aj medzi poddaných.[14]       

     Priezvisko Dvorský patrí medzi tie, ktoré označujú danú osobu ako nositeľa určitej vlastnosti a je utvorené z prídavného mena, kde slovný základ tvorí slovo dvor. Slovník súčasného slovenského jazyka definuje slovo dvorský okrem iného ako historický pojem označujúci hospodárskeho správcu alebo zamestnanca panstva.[15]

     V roku 1995 na Slovensku bolo celkovo 1055 nositeľov tohto priezviska a v prechýlenej ženskej podobe Dvorská ich bolo 1151.[16] V minulosti v prostredí Malachova priezvisko Dvorský nebolo časté, skôr jestvovalo v Dolných Pršanoch, kde pri sčítaní obyvateľstva v roku 1869 žilo 6 rodín s priezviskom Dvorský.

Erb rodiny Gazda-Országh z Vyšného Kubína

 

     Dzúrik

     Priezvisko Dzúrik pochádza z krstného mena Juraj, ktoré vzniklo z gréckeho slova Georgos v jeho pôvodnom význame „roľník“. Na strednom Slovensku sa domácke podoby mena Juraj najčastejšie používajú so začiatočným ď- alebo v asibilovaných podobách typu Dzuro, Dzuri a z týchto podôb sa utvorili viaceré priezviská a medzi nimi aj priezvisko Dzúrik.[17] Príponu -ík majú najmä synovské priezviská, ktoré vyjadrujú privlastňovací synovský vzťah k otcovi ako hlave rodiny alebo vzťah k rodine ako celku.     

     Priezvisko Dzúrik sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 191 krát, najčastejšie v okrese Banská Bystrica.[18] Korene malachovských nositeľov tohto priezviska treba hľadať v obci Králiky.

 

     Filipko

     Priezvisko vzniklo zo základnej podoby mena Filip, ktoré má pôvod v gréčtine, pričom zdrobňujúcou príponou -ko sa podobne ako pri iných takýchto príponách vyjadroval pôvodne synovský vzťah. Z tohto dôvodu by sa tu nemalo hovoriť o „zdrobnenom“ priezvisku.[19] Priezvisko Filipko sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 113 krát. Je rozšírené predovšetkým v okrese Banská Bystrica, najviac v Banskej Bystrici, Radvani, obciach Selce, Priechod a Šalková.[20] Korene malachovských nositeľov tohto priezviska treba hľadať v Kráľovej.

 

    Hanák, Hronec a Oravec

     Tieto priezviská vznikli z krajových obyvateľských mien a z prídavných mien utvorených z názvov administratívnych a prírodných územných celkov, buď zakončených na -ec Hronec, Oravec alebo -ák

Hanák.[21]

     Priezvisko Hronec je odvodené z pomenovania obyvateľa Pohronia ale vyskytuje sa napríklad aj v názvoch samotných obcí ako Čierny Hronec, Hronec, Hronsek. Slovným základom pre vznik tohto priezviska je bezpochyby názov rieky Hron. Priezvisko Hronec sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 736 krát v 170 lokalitách, najviac v obci Strelníky a potom v Banskej Bystrici.[22] Pôvod nositeľov tohto priezviska v Malachove treba hľadať vo Zvolenskej Slatine.     

     Obyvateľské meno kraja Oravec (tzn. obyvateľ Oravy, ten kto pochádza z Oravy) sa stalo východiskom pre vznik priezviska Oravec. V roku 1995 žilo na Slovensku celkovo 3812 rodín s týmto priezviskom.[23] Korene malachovských nositeľov tohto priezviska siahajú do Podlavíc. V slovníku Antona Bernoláka z roku 1825 sa tiež nachádza heslo Orawec.[24]

     Priezvisko Hanák bolo otvorené z názvu kraja na Morave v povodí rieky rovnakého mena. Pojem Hanák je označením obyvateľa Hanej alebo človeka, ktorý z tohto regiónu pochádza. Priezvisko Hanák sa v roku 1995 nachádzalo na Slovensku 700 krát v 170 lokalitách.[25]

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Oravec

 

     Handlovský

     Z prídavných mien utvorených z názvov osád vznikali priezviská vo všetkých jazykoch, pretože vyjadrujú miesto, odkiaľ takto pomenovaná osoba pochádzala, prípadne kde bolo jej rodinné sídlo. Takto motivované boli prvotné šľachtické prídomky – prediktáty, ktoré neskôr nadobudli podobu prídavných mien, utvorených z názvov obcí, v ktorých boli sídla šľachtických rodín (napr. Radvaň – Radvanský, Ostrá Lúka – Ostrolucký, a iné).

     Priezvisko Handlovský patrí tiež medzi priezviská z prídavných mien, utvorených z osadných názvov, v tomto prípade je to Handlová.[26] Okrem tohto lexikálneho významu by motiváciou pre vznik mohla byť aj obchodná činnosť handlovať tzn. obchodovať, jednať, kupčiť. 

     Priezvisko Handlovský nie je príliš frekventované, na Slovensku v roku 1995 sa nachádzalo 49 krát, v ženskej podobe Handlovská 55 krát a to najmä v okolí Banskej Bystrice. V Malachove to boli šiesti nositelia tohto priezviska.[27]

 

     Chmelík

     Priezvisko Chmelík má súvis so starým slovanským slovom chmeľ, označujúcim popínavú rastlinu, ktorej šuškovité plody sa používajú pri výrobe piva, aby dostalo charakteristickú horkastú chuť. Rozmanitou motiváciou, ktorá mohla súvisieť aj s pivom, vznikli prezývky a z nich potom priezviská ako Chmelík, Chmelko, Chmelo atď.[28] Aj A. Bernolák zaradil do svojho slovníka z roku 1825 heslo chmelík (plantago psyllium) označujúce rastlinu skorocel piesočný.[29]

     V roku 1995 sa na Slovensku priezvisko Chmelík nachádzalo 204 krát v 66 lokalitách a v prechýlenej ženskej podobe Chmelíková 217 krát. Najčastejšie sa vyskytovalo na Králikoch, Banskej Bystrici a Radvani.[30]

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Chmelík

 

     Chovan

     Priezvisko Chovan sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1165 krát v 280 lokalitách, v prechýlenej ženskej podobe Chovanová 1287 krát.[31] Podnetom pre vznik tohto priezviska je pomenovanie nositeľa istými vlastnosťami s menej frekventovanou príponou -an.[32]

 

     Ivan

     Východiskom tohto priezviska je krstné meno Ivan v jeho základne podobe. Meno Ivan je stará slovanská podoba starozákonného hebrejského mena Jochanán, ktoré znamená „Boh Jehova je milostivý“.[33] Ďalšou podobou tohto mena je meno Ján. Priezvisko Ivan sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1976 krát s výskytom prakticky na celom našom území.[34] V prostredí Malachova toto priezvisko jestvovalo niekoľko desaťročí pôvodom z Králik. Aj na pamätníku padlých v prvej svetovej vojny figuruje jeden nositeľ tohto priezviska Ján Ivan narodení 18.02.1895 v Dolných Pršanoch.

 

     Kapusta

     Priezviská a prezývky tvorené podľa vlastností vznikali najčastejšie metaforou z pomenovaní zvierat, rastlín a iných reálií blízkych vtedajšiemu človeku. Patrili by sem stovky priezvisk, ktoré boli tvorené týmto spôsobom. Priezvisko Kapusta patrí do skupiny priezvisk, ktoré  vznikli podľa názvov a pomenovaní rastlín, plodov a stromov.[35]

     Priezvisko Kapusta sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1053 krát a v prechýlenej ženskej podobe Kapustová 1047 krát. V Malachove v tomto roku žilo 26 mužských a 35 ženských nositeľov tohto priezviska.[36]

     Priezvisko Kapusta patrí k najstarším a zároveň najpočetnejším malachovským priezviskám s dlhodobým kontinuálnym pôsobením v obci. Zmienky nachádzame napríklad v daňovom súpise z roku 1715 a 1720. Podľa daňovej štatistiky z druhej polovici 18. storočia je zrejmé, že toto priezvisko v Malachove jasne dominovalo, tak napríklad v rokoch 1773 až 1783 bývalo v obci až 11 rodín s týmto priezviskom. Je samozrejmé, že v slovníku A. Bernoláka heslo kapusta nemôže chýbať.[37]

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Kapusta

 

     Kártik, Kartík

     Priezvisko Kártik alebo v tvare Kartík patrí ku skupine tradičných priezvisk Malachova. Starší tvar priezviska je Kártik, ktorý bol v minulosti typický pre Malachov a Rudlovú, až od začiatku 20. storočia viac prevláda podoba Kartík. Priezvisko Kártik sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 13 krát najmä v okrese Banská Bystrica, zato podoba Kartík je frekventovanejšia, v roku 1995 sa na Slovensku priezvisko Kartík vyskytovalo 47 krát.[38]

 

 

     Klačan

     Priezvisko Klačan sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 195 krát v 60 lokalitách, s jednoznačne najväčsím zastúpením v Malachove (13 krát).[39] Tento údaj je príznačný pretože toto priezvisko patrí medzi tradičné malachovské priezviská, ktoré je v obci prítomné už viac ako 340 rokov. Potvrdzuje to napríklad matričný záznam o narodení Jána Klačana (narodeného v Malachove) z roku 1674 zapísaného v rímsko-katolíckej matrike Banskej Bystrice.     

 

     Kliment

     Priezvisko Kliment je odvodené od krstného mena Klement, ktoré je latinského pôvodu a má súvis s latinským prídavným menom clemens, ktoré sa dá preložiť ako láskavý, prívetivý, mierny. V staršej slovenčine malo krstné meno Klement vplyvom byzantskej kultúrnej sféry aj podobu Kliment, pretože túto podobu prevzala ešte v čase príchodu kresťanstva na naše územie z východného kresťanského prostredia a z nej sa utvorili priezviská ako sú Kliment, Klimo, Klimek atď.[40]

     V roku 1995 sa priezvisko Kliment nachádzalo na Slovensku 740 krát, v prechýlenej ženskej podobe Klimentová 768 krát, najviac v okrese Banská Bystrica.[41]

     V prostredí Malachova je toto priezvisko v súčasnej dobe zastúpené prakticky jednou rodinou, ktorá píše svoje dejiny v obci približne 100 rokov. Zaujímavosťou je, že v minulosti sa priezvisko Kliment v Malachove už vyskytovalo a to v druhej polovici 18. storočia, dokumentujú to daňové záznamy z rokov 1773 až 1803.

 

     Kollár

     Priezvisko Kollár je hojne rozšírené slovenské priezvisko, ktoré sa v roku 1995 na Slovensku vyskytovalo 4585 krát a v ženskej podobe Kollárová 4740 krát.[42] Je odvodené od výrazu pracovnej činnosti kolár. Kolárstvo predstavovalo remeselnú a domácku výrobu kolies, vozov, saní, bričiek, kočov, dreveného náradia a nástrojov. Túto výrobnú činnosť neopomína ani Bernolákov slovník z roku 1825.[43] Okrem zamestnania kolára tento pojem označuje ešte aj tuhý, spredu celistvý biely golier, ktorý nosia katolícki kňazi.

     Podoba priezviska Kollár so zdvojenou spoluhláskou ll je výsledkom pisárskych manierov podobne ako napríklad priezvisko Holý = Hollý. Aj malachovskí nositelia tohto priezviska sú zapisovaní v historických písomnostiach buď jednoducho ako Kolár alebo v tzv. zdvojenej podobe Kollár.

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Kolár

    

     Králik

     Toto priezvisko vzniklo určitým metaforickým prenesením vlastností zvieraťa (králika) na jej nositeľa. Priezvisko Králik sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2326 krát v 422 lokalitách a ženskej podobe Králiková 2414 krát.[44]

     V prostredí Malachova je toto priezvisko menej početné ale vyskytuje sa tu od druhej polovice 18. storočia prakticky až dodnes. Je vysoko pravdepodobné, že nositeľ tohto priezviska dal názov súčasnej obci,  v minulosti osady Králiky. Podobnými paralelami pomenovania lokalít podľa pôvodných resp. prvých osadníkov sú tieto príklady: Kordík –> Kordíky, Bula –> Buly, Mistrík –> Mistríky, Donoval –> Donovaly. Prvou stopu, ktorá by mohla naznačovať pravdivosť tohto tvrdenia je záznam radvanskej rímsko-katolíckej cirkevnej matriky, ktorá sa začala písať už v roku 1668, avšak nie ako zvyčajne matričnými zápismi, ale písomnou správou o stavbe kostolnej veže v Radvani na Hôrke. Hovorí sa v nej o tzv. štyroch porubách, ktoré boli prijaté od obyvateľov jednotlivých dedín na stavbu veže. Išlo o finančné čiastky, ktoré obce zaplatili v takomto poradí: Radvaň, Skubín, Malachov, Kremnička, Pršany, Kráľová, Iliaš, Dolný Rakytovec a Králik z hori.

 

     Krnáč

     Veľa priezvisk vzniklo zo slov označujúcich nositeľov vlastností. Priezvisko Krnáč má prezývkový charakter, ktoré je tvorené príponou -áč a vyjadruje krivý, hrčovitý kus dreva alebo zakrpatený krivý strom.[45] Označuje aj zakrpatené plody ovocných stromov alebo drobné, slabo rastúce dieťa či zvieracie mláďa. Zo slovného základu krn- sa utvorili slová krnáč (tzn. krátke, hrčovité drevo, pahýľ), krny, krnáčky (tzn. krátke sane, vlačuhy, zvlače) a z nich priezviská Krnáč, Krnáčik, Krno, Krnák atď.[46]

     Na Slovensku sa v roku 1995 nachádzalo 1232 rodín s priezviskom Krnáč. Najviac rodín bolo najmä v oblasti Hriňovej a Detvy. V obci Malachov s týmto priezviskom žilo 30 ľudí a v prechýlenej ženskej podobe Krnáčová sa vyskytovalo 22 krát.[47]    

     Priezvisko Krnáč patrí k najstarším v obci s dlhodobým kontinuálnym pôsobením. Výskyt priezviska je doložený už začiatkom 17. storočia v matričných záznamoch Radvane. V dikálnom súpise v roku 1715 je zapísané ako Kernacs. Aj samotný Anton Bernolák má vo svojom rozsiahlom jazykovednom diele Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, mimochodom prvom veľkom slovníku slovenčiny, zaradené heslo krnáč.[48]

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Krnáč

 

     Kubančok

     Z neutrálnych základných domáckych podôb mien, ktoré mohli pôvodne vyjadrovať aj synovský vzťah, zo skrátených a domáckych podôb mien sa priezviská tvorili rôznymi príponami. Aj priezvisko Kubančok je tvorené domáckou podobou mena Jakub a príponou -čok, ktorá je typická najmä pre stredné Slovensko.[49] Do tejto podoby sa v prostredí Malachova pretransformovalo toto priezvisko na začiatku 20. storočia, pôvodná podoba priezviska, ktorá bola zapisovaná pri jeho nositeľoch v matrikách je Kubanček. Korene malachovských nositeľov priezviska Kubančok na základe genealogického bádania sú na Spiši, konkrétne v Spišskej Sobote.[50]

     Priezvisko Kubančok patrí k málo početným priezviskám na Slovensku, v roku 1995 sa nachádzalo na celom území SR iba 4 krát, z toho raz bolo zastúpené v Malachove. V ženskej prechýlenej podobe Kubančoková to bolo 7 krát a v Malachove figurovalo 2 krát.[51]  

 

     Kubiš

     Zo starozákonného mena Jakub, ktoré pochádza z hebrejského Jakaqóbh, čo znamená držiaci sa za pätu alebo druhorodený, sa utvorilo množstvo priezvisk ako napríklad Jakubec, Jakubisko, Jakab atď. Oveľa viac priezvisk však pochádza z domácej podoby Kubo medzi, ktoré môžeme zaradiť aj priezvisko Kubiš.[52]

     Priezvisko Kubiš sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1092 krát. Ženská podoba priezviska Kubišová bola zastúpená 1102 krát. V prostredí Malachova vtedy žilo 19 mužských a 18 ženských nositeľov tohto priezviska.[53]

     Korene malachovských nositeľov priezviska Kubiš treba hľadať v Iliaši. Približne v štyridsiatich rokov 19. storočia sa členovia tohto rodu presídlil do Malachova. Túto skutočnosť nám dokumentujú cirkevné matriky.

 

     Maciak

     Priezvisko Maciak patrí medzi tzv. synovské priezviská a bolo utvorené z domáckej podoby mena Matej v tvare Maco a prípony -ák.[54] Na Slovensku sa v roku 1995 nachádzalo 13 krát v 5 lokalitách.[55] V prostredí Malachova respektíve Dolných Pršian bolo zastúpené dvomi generáciami. Najvýznamnejšou osobou bol Ján Maciak (pochádzajúci z Banskej Bystrice), čižmársky majster a v rokoch 1897-1908 richtár Dolných Pršian.[56]

 

     Plaj

     Priezvisko Plaj sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 13 krát a to iba v dvoch lokalitách v Malachove 9 krát a v Banskej Bystrici 4 krát. Podobne je to aj v ženskej prechýlenej podobe Plajová, 8 krát v Malachove a 3 krát v Banskej Bystrici.[57]

     V Malachove sa toto priezvisko vyskytuje zhruba od prvej polovice 19. storočia.

 

     Riečan

     Priezvisko Riečan vyjadruje miestnu príslušnosť, respektíve pôvod priezviska v podobe prídavného mena. Je utvorené z miestneho názvu a to konkrétne obce Riečka.[58] Napriek tomu faktu bolo a aj stále je najtypickejšie pre Horné Pršany, kde siahajú aj korene malachovských nositeľov tohto priezviska. Priezvisko Riečan sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 158 krát, v ženskej podobe Riečanová 182 krát, s absolútnou dominanciou v okrese Banská Bystrica.[59]

 

     Roháč

     Priezvisko Roháč sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 495 krát (v ženskej podobe Roháčová 501 krát), celkovo v 122 lokalitách.[60] Je to priezvisko, ktorého vznik bol motivovaný nejakou vlastnosťou človeka.[61] Podľa Slovníka slovenského jazyka môže označovať buď rohaté zviera alebo chrobáka s parožkovitými hornými čeľusťami.[62]

 

     Sečkár

     Priezvisko Sečkár patrí do skupiny zamestnaneckých priezvisk, ktoré boli tvorené podľa pomenovania nejakej pracovnej činnosti, konkrétne označovalo toho kto reže slamu na sečku.[63]

     Na Slovensku sa v roku 1995 nachádzalo priezvisko Sečkár 241 krát a v ženskej prechýlenej podobe Sečkárová 245 krát.[64]

 

     Slivka

     Motiváciou pre vznik priezviska Slivka bolo pomenovanie plodov z ovocných stromov.[65] Toto heslo je zaradené aj v prvom veľkom slovníku slovenčiny od Antona Bernoláka.[66] Priezvisko Slivka sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1168 krát a v ženskej podobe Slivková 1264 krát s najčastejším výskytom v okrese Banská Bystrica.[67]

    Priezvisko Slivka sa na kratší časový úsek už raz v Malachove udomácnil a to v prvej polovici 19. storočia.

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Slivka

 

     Smolík

     Priezvisko Smolík patrí do skupiny priezvisk vyjadrujúce nejakú vlastnosť s celoslovensky rozšírenou príponou -ík.[68] V roku 1995 bolo na Slovensku celkovo 113 nositeľov s priezviskom Smolík (ženská podoba Smolíková sa vyskytovala 121 krát), z toho 4 boli v Malachove.[69] Korene tohto priezviska treba hľadať u našich západných susedov.

 

     Snopko

     Priezvisko Snopko sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 287 krát z toho 8 krát v Malachove a v ženskej podobe Snopková bolo v Malachove v roku 1995 desať nositeliek. Toto priezvisko je typické pre okres Banská Bystrica.[70]

 

     Steinsdorfer

     Priezvisko Steinsdorfer patrí do skupiny nemeckých priezvisk a na Slovensku sa v roku 1995 nachádzalo 14 krát z toho 2 nositelia boli v Malachove.[71] Korene malachovských nositeľov tohto priezviska siahajú do Ľubietovej.

 

     Strelec

     Priezvisko Strelec vzniklo z označenia zamestnania alebo pracovnej činnosti. Označuje toho kto strieľa zo zbrane alebo toho kto sa zaoberá streľbou. Je utvorené nulovou príponou, to znamená, že sa ako priezvisko využil samotný názov vykonávateľa zamestnania alebo pracovnej činnosti.[72]

     Heslo strelec nájdeme aj v jazykovednom diele Antona Bernoláka vyjadrujúce pracovnú činnosť.[73] Priezvisko Strelec sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 350 krát v prechýlenej ženskej podobe Strelcová 318 krát.[74]

     V obci Malachov má toto priezvisko dlhú kontinuálnu pôsobnosť viac ako 200 rokov.

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Strelec

 

     Šajdák

     Priezvisko Šajdák sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 44 krát z toho 3 krát v Malachove. Ženská prechýlená podoba Šajdáková bola zastúpená 42 krát a v Malachove rovnako 3 krát. V obci sa toto priezvisko vyskytuje zhruba od prvej polovice 19. storočia.[75]

 

     Šima

     Priezvisko Šima vzniklo z novozákonného mena Šimon, odvodené od hebrejského mena Šimbón, ktoré znamená počúvajúci, načúvajúci.[76] Utvorilo sa z domáckej podoby mena Šimon s jednoduchou príponou -a, skloňuje sa podľa vzoru hrdina.

     Priezvisko Šima sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 504 krát a v prechýlenej ženskej podobe Šimová až 1617 krát. Tento obrovský rozdiel je spôsobený tou skutočnosťou, že ženský tvar Šimová je používaný pri dvoch podobných priezviskách ŠimoŠima. Najväčší výskyt priezviska Šima zaznamenávame v roku 1995 na východnom Slovensku najčastejšie v obci Čirč.[77] Aj pôvod malachovskej vetvy tohto priezviska treba hľadať na východnom Slovensku, konkrétne v Trebišove.

 

     Topercer

     Priezvisko Topercer patrí medzi priezviská utvorené z osadných názvov. Môžeme ho zaradiť do skupiny nemeckých priezvisk, ktoré vznikali z formácií tvoriacich sa z osadných názvov príponou -er . Priezvisko Topercer vyjadruje miesto odkiaľ pochádzalo a to z obce Toporec (nem. Topertz) na východnom Slovensku v okrese Kežmarok.[78] Korene malachovských nositeľov tohto priezviska siahajú do Badína, kedy od 30.tych rokov 20. storočia sú súčasťou obecnej komunity.

     Priezvisko Topercer sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 55 krát a v prechýlenej podobe Topercerová sa vyskytovalo 47 krát.[79]

Erb rodiny Topercer z Toporca

 

     Trebula

     Priezvisko Trebula nie je príznačné pre Malachov napriek tomu sa tu niekoľko rokov vyskytovalo v prvej polovici 18. storočia. Už dikálny súpis z roku 1715 spomína v Malachove želiara Jána Trebulu ako daňovníka.

     Priezvisko Trebula patrí do veľkej skupiny starších i novších osobných mien a geografických názvov, ktoré obsahujú slovný základ treb- a doložené sú od najstarších čias. Už v Zoborskej listine z roku 1113 sa spomína obec Trebatice a les Trebič. Tento slovný základ sa vyskytuje v starých slovanských osobných menách predkresťanského typu ako Treboded, Trebogost alebo v skrátených podobách osobných mien TrebeľTrebuš. Z týchto skrátených podôb osobných mien vznikali názvy obcí a osád ako Trebišov, Trebejov, Trebichava, Trebula. Osada Trebula sa nachádzala na mieste terajšieho letiska Sliač. Slovný základ treb- týchto vlastných mien možno dávať do súvislosti so starobylým slovanským slovom trěbiti čo znamená čistiť, klčovať.[80]

     Priezvisko Trebula sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 156 krát v tvare Trebuľa to bolo 71 krát.[81]

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Trebula

 

     Valuška

     Priezvisko Valuška vzniklo zo slovenskej domáckej podoby krstného mena Valentín alebo aj Valér.[82] Priezvisko Valuška sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 90 krát, v Malachove 3 krát.[83]

 

     Žabka

     Priezvisko Žabka vzniklo podľa pomenovania voľne žijúceho zvieraťa. Na Slovensku sa v roku 1995 nachádzalo 550 krát a v ženskej prechýlenej podobe Žabková 559 krát s dominanciou v okrese Banská Bystrica.[84]

     Korene priezviska Žabka v Malachove siahajú do obce Kordíky, odkiaľ prišli nositelia tohto priezviska do našej obce najmä ako uhliari a drevorubači.

Anton Bernolák, Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825: heslo Žabka

 



[1] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 43

[2] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu: Copernicus Programme, project COP-58: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE. CD ROM. Paris: ELRA – 1998.

[3] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 44,45

[4] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[5] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 46,48, 95

[6] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[7] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 72

[8] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. Podklady k projektu: Copernicus Programme, project COP-58: ONOMASTICA–COPERNICUS DATABASE. CD ROM. Paris: ELRA – 1998.

[9] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 19

[10] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[11] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[12] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 45

[13] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[14] Horváth, P.: O priezvisku Pavla Országha Hviezdoslava. In: Historická revue, Ročník VIII., č.5, 1997, s.28, 29

[15] red. Buzássyová, K. – Jarošová A.: Slovník súčasného slovenského jazyka. A–G. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2006. 1134 s.

[16] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[17] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 14

[18] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[19] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 23

[20] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[21] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 40

[22] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[23] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[24] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[25] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[26] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 38

[27] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[28] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 76

[29] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[30] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[31] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[32] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 44

[33] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 14

[34] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[35] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 46

[36] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[37] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[38] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[39] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[40] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 66, 67

[41] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[42] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[43] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[44] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[45] red. Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka I. A – K. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1959, 815 s

[46] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 97

[47] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[48] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[49] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 25

[51] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[52] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 15

[53] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[54] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 24

[55] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[57] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[58] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 37

[59] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[60] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[61] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 43

[62] red. Peciar, Š.: Slovník slovenského jazyka III. P – R. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1963, 912 s

[63] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 30

[64] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[65] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 46

[66] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[67] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[68] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 45

[69] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[70] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[71] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[72] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 30

[73] Bernolák, A.: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. Tomus II. Budae Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae, 1825

[74] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[75] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[76] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 17

[77] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[78] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 39

[79] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[80] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 61

[81] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[82] Majtán, M.: Naše priezviská. VEDA, Bratislava, 2014, s. 55

[83] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...

[84] Ďurčo, P. a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku...