Kniha návštev

viagra levitra cialis for free

Dátum: 25.08.2021 | Vložil: tageFieri

<a href=https://cialiswwshop.com/>best site to buy cialis online</a>

Pátranie po rode Steinsdorfer

Dátum: 19.04.2017 | Vložil: Ján Balkovic (na fb Jano Balkovic Chotárik), Banská Bystrica

Dobrý deň pán Cimerman,
na začiatok klobúk dole nad Vašou stránkou, priznám sa, že Vám ju aj kus závidím. Ako rodák zo Slovenskej Ľupče sa totiž aj ja na staré kolená čoraz viac zaujímam o históriu, najmä v regióne Ľupčianskeho hradného panstva. V ostatnej dobe pracujem na rode Steinsdorfer, ktorého jedna vetva sa usadila v Malachove. Odrazil som sa od Adolfa Steinsdorfera, ktorého starý otec Ján (zrejme šľachtického pôvodu) prišiel okolo roku 1787 do Banskej Bystrice. Tu pôsobil ako vysoký úradník kráľovskej komory, oženil sa s Annou, dcérou Jána Karola Pannera, prvého kapitána mestskej polície v B. B., ktorého mestská rada zvolila v roku 1763, teda rok pred vizitáciou synov Márie Terézie, Jozefa II. a Leopolda II. v slobodnom kráľovskom banskom meste pod Urpínom. Ján Karol Panner bol taktiež richtárom Banskej Bystrice, a to v štyroch volebných obdobiach. V roku 1795 bol Ján Steinsdorfer vymenovaný komorníkom Ľupčianskeho hradu, kde pôsobil do roku 1806. Následne bol vymenovaný za správcu Kráľovskej banskej komory a s celou rodinou sa vrátil do Banskej Bystrice. Ján Steinsdorfer mal 10 detí, medzi nimi aj syna Jozefa. Jozef vyštudoval v Banskej Štiavnici, stal sa vysokým banským úradníkom a meste stiebra sa natrvalo usadil. Mal šesť detí, no a medzi nimi aj syna Adolfa, narodeného 11.3.1834. Adolf študoval v B. Štiavnici a stal sa lesníkom Kráľovskej komory. Jeho pôsobiskom boli banícke a hutnícke lokality, kde sa vykonávala obrovská ťažba dreva a domácim bolo treba poradiť s metódami starostlivosti o les. Adolf sa pred rokom 1855 oženil s Emíliou Czagan a prvá púť manželov viedla do Medzibrodu. Tam sa im roku 1856 narodilo jedno dieťa, avšak roku 1857 už Adolf pôsobil v Ponikách. Tu sa narodili štyri deti a od roku 1866 už manželia žili v Ľubietovej. Tu sa im narodilo jedno dieťa, žiaľ po tomto pôrode Emília zomrela. Adolf sa znovu oženil, za manželku si zobral Emíliu Olleríny z Ľubietovej. Emília mala len 20 rokov, a tak nečudo, že Adolfovi priviedla na svet ďalších sedem detí. Dve ešte v Ľubietovej, štyri v Dubovom pri Bacúrove, no a to trináste v Ortutoch pri Malachove. Po Ortutoch pokračovala Adolfova anabáza lesníka v Hronci, kde zrejme skončila aj jeho životná púť. No a teraz to hlavné. S Malachovom sú pre ďalšie roky nerozlučne spojené najmä mená dvoch detí Adolfa Steinsdorfera. Dcéra Mária, narodená 17.8.1868 v Ľubietovej, dňa 19.4.1895 ako slobodná matka porodila syna Štefana. Rodička sa však zo syna netešila, 21.12.1985 totiž zomrela, a to v Hronci, kde už zrejme žili jej rodičia. Syn Štefan sa počas I. sv. vojny ako vojak 16. pluku Honvédu dostal do zajatia (to som sa dozvedel vďaka Vám). Bolo to zrejme niekde na Podkarpatskej Rusi, pretože tam, v dedine Barbovo (Bárdháza) neďaleko Mukačeva, sa dňa 14.2.1923 ženil s Paulínou Jungriner (?), no a tam sa aj usadil. Adolfov syn Jozef, narodený 11.6.1870, sa dňa 2.11.1894 oženil s Annou, dcérou Mateja Mlynárika a Zuzany Solivajsovej z Malachova. Manželom sa 6.1.1896 narodila dcéra Anna, no a 16.2.1899 dcéra Juliana, to však bolo žiaľ všetko, pretože matka Anna 7.6.1899 vo veku 34 rokov zomrela. No a tu som v koncoch. Vašou zásluhou som ešte čo-to dozvedel o Jánovi Šteinsdorferovi, nar. 28.7.1921, ktorý zrejme patrí k rodu Jozefa. Nevedno či Ján bol priamo jeho synom z druhého manželstva, príbuzenský vzťah tam však určite je, pretože Jánove meno je vyryté na pomníku spolu s Jozefovou dcérou Annou v malachovskom cintoríne, no a vedľa odpočíva Júlia, sestra Anny.
Vážený pán Cimerman, ak ste nestratili chuť a dočítali môj elaborát až do konca, mám k Vám veľkú prosbu - ak viete niečo viac o rode Jozefa Steinsdorfera z Malachova, neprezradili by ste mi to? Bol by som Vám nesmierne vďačný.
Pozdravuje Vás Jano Balkovic alias Chotárik

Pravda oči kole

Dátum: 11.02.2013 | Vložil: J STRITZ

Pán Cimerman dejiny nemožno meniť ako stranícke bumagy.občania ktorý položili svoje životy za Malachov dostali pamatnú tabulu cti na obecný dom a ja sa Vás pýtam prečo ju ten skrachovaný bolševik dal dole,to je urážka tím čo položily svoje životy,za lepší život.Skúste to napraviť tžot je len jedna maličkosť,chyba samozvoleného starostu-rodinkárstvo

Re:Pravda oči kole

Dátum: 25.03.2013 | Vložil: Tomas Cimerman

Dakujem Vam za reakciu. Otazky ale smerujete nespravnym smerom ja nie som starosta ani nie som clenom obecneho zastupitelstva. Treba sa ich opytat preco tak urobili alebo dat podnet na otazku starostovi do Malachovskych novin tu je email na sefredaktorku kubisova@gmail.com rada Vam to zverejni.

Pridať nový príspevok